Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Dátum konania: 02.02.2019
Trasa:

Turecká žtz 00:30 - Salašky – 01:50 Pod Líškou – 00:55 Krížna – 00:40 Pod Líškou – 01:10 Salašky – 00:20 Turecká

Prevýšenie: 965 m
Dĺžka: 10,0 km
Čas: 05:25 hod

Dĺžka trasy: 10.00 km
Prevýšenie: 965 m

Dátum konania: 23.02.2019
Trasa:

Sedlo Zbojská – NCH Čertova dolina – Sedlo Zbojská

Prevýšenie: 270 m
Dĺžka: 4,7 km
Čas: 3:00 hod

Turisticky veľmi príťažlivá Čertova dolina sa nachádza v Národnom parku Muránska planina, neďaleko sedla Zbojská. Tiesňava, vyhlásená pre hodnotné krasové formy a zachovalé lesné spoločenstvá i za prírodnú rezerváciu, miestami pripomína známe rokliny Slovenského raja. Podobne ako v Slovenskom raji, i tu možno obdivovať zaujímavý krasový reliéf, mohutné skalné bralá i vodopády vytvorené na lokalitou pretekajúcom potoku (za všetky možno spomenúť veľmi atraktívny Zbojnícky vodopád).

Najužšie miesto tiesňavy, ktoré je spoločne s najbližším okolím považované za najkrajšiu časť rezervácie, sa nazýva Surovcov stisk. Toto pomenovanie dostalo podľa legendárneho tisovského zbojníka Surovca, ktorý sa vraj kedysi preháňal roklinou, utekajúc pred drábmi, ktorých nemotorné nohy nezvyknuté na náročný, ťažko priechodný terén nemohli tým jeho nijako konkurovať.

Súčasný návštevník Čertovej doliny má oproti drábom i zbojníkovi Surovcovi značnú výhodu – exponované miesta tiesňavy sú dnes vybavené rebríkmi, lávkami a inými pomôckami umožňujúcimi pomerne pohodlný prechod. V prírodnej rezervácií Čertova dolina sa nachádza i niekoľko jaskýň, najvýznamnejšou z nich je verejnosti neprístupná Čertova jaskyňa, ktorá sa nazýva tiež Zbojníckou, pretože v nej podľa povesti pelešil spomínaný Surovec s družinou. Ďalšou zaujímavosťou doliny je fakt, že asi 20 – 30 metrov nad jej dnom vedie ozubnicová železnica. Vláčik premávajúci (hoc dosť zriedkavo) nad hlavami návštevníkov je raritou, ktorá nemá obdobu v nijakej inej tiesňave na Slovensku.

Dĺžka trasy: 4.70 km
Prevýšenie: 270 m

Dátum konania: 16.03.2019
Trasa:

Vlkolínec žtz 0:15 – Nad Vlkolíncom ztz 1:15 – Vtáčnik mtz 0:45 – Malinné čtz 0:20 – Vlkolínske lúky žtz 0:10 – Nad Vlkolíncom 0:15 - Vlkolínec

Prevýšenie: 550 m
Dĺžka: 8,5 km
Čas: 3:00 hod

Už samotný názov a jeho rôzne variácie spôsobujú problémy. Dvojslovná podoba Málinô Brdo vznikla omylom kartografov pri tvorbe mapy v roku 1913 podľa názvu susedného objektu (vrchu) Brdo a takto sa dostala aj do ďalších máp. Úradná štandardizovaná podoba názvu vrchu pri Ružomberku je Malinné. V súčasnosti sa stretávame s rozličnými variantmi názvu – Málinô/Malinô/Malino/Malinné Brdo. Podoby Málinô Brdo a Malinô Brdo sú nárečové a používajú sa v miestnom prostredí ako neoficiálny variant názvu Malinné a podľa dokladov z internetu sa častejšie používajú na pomenovanie lyžiarskeho strediska či turistickej lokality, nie vrchu. Po jazykovom okienku sa teda pozrime priamo na vrch Malinné.

Malinné je vskutku mierumilovne vyzerajúci oblý kopec týčiaci sa nad Ružomberkom do výšky 1209 m n.m. Zo samotného vrchu nie je síce kruhový výhľad, no otvára sa tu panoráma na veľkú časť malebného Liptova- masív Choč, Čebrať, Mních strážiaci Ružomberok, Liptovská kotlina, pri dobrej viditeľnosti dovidíte aj na Nízke Tatry. Na severovýchodných svahoch Malinného je vybudované obľúbené rekreačné stredisko Malinô Brdo so skvelými podmienkami na lyžovanie, snowboarding a bajk. Pre nadšených bajkerov tu nechýba jeden z najlepších slovenských bike parkov so skvelými andrenalínovými zjazdami. Turistika na Malinné a okolité vŕšky je veľmi príjemná a obľubujú ju aj rodiny s deťmi a predstavuje skvelý tip na víkendové výlety.

Malebná podhorská liptovská vieska Vlkolínec (dnes miestna časť Ružomberka) je doslova klenotom ľudovej architektúry na Slovensku. Jej prekrásne starobylé drevenice doplnené hospodárskymi budovami a stavbami ako je drevená rumpálová studnička z roku 1860 či historická zrubová zvonica z 18. storočia sú postavené na svahovitom teréne na úpätí vrchu Sidorovo a obklopuje ich panenská príroda pohoria Veľká Fatra. V obci sa nachádzajú len dve murované stavby, aj to historické – kostolík zasvätený Navštíveniu Panny Márie a niekdajšia ľudová škola (dnes Galéria ľudového umenia). Vlkolínec bol v roku 1977 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, pričom predstavuje najzachovalejšiu rezerváciu tohto typu na Slovensku. V roku 1993 bol zapísaný i do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V súčasnosti žije vo Vlkolínci už len niekoľko desiatok stálych obyvateľov. Obec však nezíva prázdnotou. Stala sa jedným z najznámejších a najobľúbenejších turistických cieľov Liptova. 

Dĺžka trasy: 8.50 km
Prevýšenie: 550 m

Dátum konania: 06.04.2019
Trasa:

Čertovica čtz 01:05 - Lajštroch 00:25 - Kumštove sedlo 01:20 – Králička 00:40 - Chata M.R.Štefánika 00:45 - Ďumbier 00:30 - Chata M.R.Štefánika ztz 00:35 - Halašová jama 00:40 -Trangoška

Prevýšenie: 965 m
Dĺžka: 14,0 km
Čas: 06:00 hod 

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 956 m

Dátum konania: 27.04.2019
Trasa:

Sološnica žtz 0:30 – Sološnická dolina mtz 1:00 – Veľký Petrklín 0:40 – Sološnická dolina čtz 0:30 – Malá Vápenná 1:15 – Vápenná žtz 1:20 – Plavecké Podhradie

Prevýšenie : 880 m
Dĺžka: 14,0 km
Čas: 5:15 hod

Vrch Vápenná zvaný i Roštún je tretím najvyšším vrchom Malých Karpát. Zároveň patrí jednoznačne k najkrajším v pohorí. Vápencovo-dolomitová vrcholová časť je posiata skalnými vežami, bralami a sutinami. Na viacerých miestach sa otvárajú čarovné výhľady na šíru zalesnenú krajinku a okolité malokarpatské vrchy. Najkrajší výhľad sa naskytá z netypickej železobetónovej rozhľadne v tvare obelisku s dvojkrížom a slovenskou vlajkou. Vrch Roštún bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Predmetom ochrany sú zachovalé lesné spoločenstvá so vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov, a tiež krasové javy, ktoré sa tu vyskytujú (nesprístupné jaskyne, puklinové priepasti a podobne).

Vrchol Vápennej je označený približne štvormetrovým stĺpom s malou vyhliadkovou plošinkou pre jednu až dve osoby, slovenským dvojkrížom a vlajkou. Nachádza sa tu i kamenná zememeračská kóta. Toto miesto je jedným z najkrajších v Malých Karpatoch. Podobne atraktívny je celý hrebeň Vápennej, ktorý pokračuje ďalej po červenej značke. Sú z neho prekrásne výhľady, občas na hrane priepasti. Nečudo, že na tejto strane Vápennej kedysi vyhľadávali cvičné skaly horolezci. Lezenie tu už ale povolené nie je.

Kaštieľ v Plaveckom Podhradí

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 880 m

Dátum konania: 18.05.2019
Trasa:

Trasa A:
Liešťany mtz 2:10 – Suchý vrch čtz 0:50 – Kšinianska poľana 0:55 – Veľká Homoľa 0:50 – Košútova skala žtz 1:40 – Nitrianske Rudno

Prevýšenie: 1145 m
Dĺžka: 19,00 km
Čas: 6,30 hod


Trasa B:
Liešťany mtz 2:10 – Suchý vrch čtz 0:50 – Kšinianska poľana ztz 0:30 – Tisovník 0:40 – Rudnianska Lehota 0:35 – Nitr.Rudno

Prevýšenie: 777 m
Dĺžka: 15,1 km
Čas: 4,45 hod

Strážovské vrchy sú súčasťou krajinného celku vo Fatransko-tatranskej oblasti. Ležia v oblasti medzi Trenčínom a Žilinou. V najdlhšom smere od juhu smerom na severovýchod dosahuje pohorie dĺžku 50 km, šírku viac ako 30 km a jeho celková rozloha je 900 km štvorcových. Na západe a severozápade sú Strážovské vrchy ohraničené Považským podolím, na severe Súľovskými vrchmi (tieto sú začlenené ako samostatná súčasť do CHKO Strážovské vrchy) a Žilinskou kotlinou, na severovýchode Malou Fatrou, na východe Hornonitrianskou kotlinou, na juhu Podunajskou pahorkatinou a na juhozápade v krátkom úseku Považským Inovcom. Nadmorská výška sa pohybuje od 300 do 1213 m, ktorú dosahuje najvyšší vrch Strážov. Strážov sa čnie medzi obcami Čičmany a Zliechov.

Nitrické vrchy
Pohorie sa nachádza v južnej časti Strážovských vrchov a najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).
Geomorfologické členenie:
     - Drieňov
     - Kšinianska kotlina
     - Rokoš
     - Rokošské predhorie
     - Suchý
     - Vestenická brána

Čierny vrch
Čierny vrch vypínajúci sa nad obcou Kšinná je súčasťou pohoria Nitrické vrchy predstavujúceho jeden z podcelkov Strážovských vrchov. Na jeho vrchole sa nachádza oplotený drevený kríž s plechovou strieškou, a tiež vrcholová kniha, do ktorej môžu návštevníci pozapisovať svoje dojmy a zážitky z výletu. Z vrcholu sa otvárajú nádherné výhľady do šíreho okolia, za priaznivého počasia odtiaľto dovidieť napríklad i na malofatranský Kriváň či časť Veľkej Fatry

Dĺžka trasy: 19.00 km
Prevýšenie: 1145 m

Dátum konania: 08.06.2019
Trasa:

Trasa A:
Šútovo, Rieka mtz 1:30 – Šútovský vodopád 1:25 – Mojžišove pramene 1:10 – Kopiská žtz 0:35 – sedlo za Hromovým čtz 0:45 – Snilovské sedlo ztz 0:25 – Chata pod Chlebom 1:20 – Zajacová 0:25 - Šútovo

Prevýšenie: 1242 m
Dĺžka: 18,2 km
Čas: 7:35 hod


Trasa B:
Šútovo, Rieka mtz 1:30 – Šútovský vodopád 1:25 – Mojžišove pramene 1:10 – Kopiská 0:10 Chata pod Chlebom 1:20 – Zajacová 0:25 - Šútovo

Prevýšenie: 1025 m
Dĺžka: 14,5 km
Čas: 6:00 hod

Šútovský vodopád
Najvyšším vodopádom pohoria Malá Fatra, a zároveň 4. najvyšším na Slovensku je Šútovský vodopád nachádzajúci sa v Šútovskej doline, asi 4 km od obce Šútovo. Vodopád je tvorený Šútovským potokom a jeho výška dosahuje úctyhodných 38 m. K Šútovskému vodopádu vedie značkovaný turistický chodník z obce Šútovo (časť Rieka), ktorý je vybavený i informačnými panelmi oboznamujúcimi návštevníkov s faunou, flórou, vodnými tokmi i geológiou Šútovskej doliny.

Mojžišove pramene
Azda každý pozná starý biblický príbeh o tom, ako Mojžiš na púšti udrel palicou do skaly a z tejto skaly razom vytryskla voda a napojila ustatý izraelský národ na jeho strastiplnej púti do zasľúbenej zeme. Málokto však vie, že jedno také miesto, kde zo skaly zvláštnym spôsobom vyteká voda dodnes, evokujúc onen Mojžišov zázrak spred tisícov rokov, sa nachádza i na Slovensku. Týmto miestom sú tzv. Mojžišove pramene nachádzajúce sa na juhozápadnom svahu nevýrazného malofatranského vrchu Hromové. Mojžišove pramene, ktoré sa i v časoch sucha tešia dostatku vody, napájajú Šútovský potok, a teda i známy Šútovský vodopád a sú jedným z obľúbených turistických cieľov Krivánskej Malej Fatry.

Chleb 1645 m n.m.

Dĺžka trasy: 18.20 km
Prevýšenie: 1242 m