Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 11

Strana [ 1 ] [ 2 ]
02.06.2019 SPIŠSKÝ HRAD

Dátum konania: 02.06.2019
Trasa:

Spišské Pohradie, prehliadka Spišského hradu cca 1hodina

Presun na žtz 1:30 cez Dreveník do Žehry. Tu si pozrieme Kostol Ducha Svätého a cintorín so zaujímavými náhrobnými kameňmi v životnej veľkosti. Presun autobusom na Sivú Bradu.


Tu sa môžeme zdržať, pozrieť si travertínovu kopu, nabrať vodu a prejsť sa po krížovej ceste, prípadne si pozrieť Spišskú Kapitolu, ktorá však v nedeľu nie je prístupná verejnosti.


Potom už presun domov, uvidíme podľa času či sa zastavíme aj v Levoči.



S
pišský hrad

Na vyvýšenine s krásnym výhľadom na malebnú východoslovenskú krajinku sa rozkladá zachovalá zrúcanina jednej z najväčších stredovekých pevností v Európe – Spišského hradu. Táto zrúcanina je pre svoju jedinečnosť zapísaná i v zozname svetového dedičstva UNESCO. Súčasťou prehliadky hradného komplexu sú pútavé, najmä historické expozície Spišského múzea zamerané okrem iného napríklad na bojovú techniku. K Spišskému hradu sa viaže niekoľko povestí. Podľa jednej z nich obchádza po nociach jeho múry biela pani – sestra istého hradného pána, ktorá naletela zradnému potulnému bardovi a nechala si uniesť mladučkú zverenkyňu Barborku. Keď hradný pán dievčatko našiel a priviedol späť domov, žiaľom zlomená opatrovníčka už ležala mŕtva pod pevnostnými múrmi. Návštevník Spišského hradu sa v rámci svojho výletu môže zastaviť aj v neďalekej mestskej pamiatkovej rezervácii Spišská Kapitula s nádhernou dominantou, Katedrálou sv. Martina. Okolím Spišského Podhradia vedie náučný chodník Sivá Brada – Dreveník, na ktorom možno obdivovať tunajší jedinečný prírodný fenomén – travertínové kopy.

Dreveník

K najvýznamnejším prírodným rezerváciám na Slovensku zaiste patrí rezervácia Dreveník rozkladajúca sa medzi Spišským Podhradím a obcou Žehra. Lokalita zapísaná i do zoznamu svetového dedičstva UNESCO predstavuje najväčšie travertínové územie na Slovensku. Dreveník je vlastne travertínová kopa tvaru stolovej hory, t.j. osamotenej vyvýšeniny vystupujúcej nad okolitú krajinu strmými svahmi, ktorej vrchol tvorí šíre ploché temeno. V lokalite sa nachádzajú rôzne zaujímavé skalné útvary ako puklinové jaskyne, rokliny a priepasti (najznámejšou z nich je roklina Peklo) či na východnom okraji situované skalné veže tvoriace čarokrásne mestečko zvané Kamenný raj. Priaznivcov histórie a archeológie zaujmú zvyšky starého slovanského hradiska (zachoval sa zemný skalný val s výškou miestami až 2 m). Na svoje si prídu i milovníci hojne sa vyskytujúcich fosílií či vzácneho, neraz prísne chráneného rastlinstva. Z Dreveníka si možno vychutnať mnoho nádherných výhľadov. Obzvlášť pekný je pohľad na majestátny Spišský hrad. Prírodnou rezerváciou Dreveník vedie značený turistický chodník zo Spišského Podhradia a z obce Žehra.

Sivá Brada

Neďaleko Spišského Podhradia sa nachádza unikátny prírodný výtvor Sivá Brada - desaťtisíc rokov stará travertínová kopa, ktorá stále rastie. Táto kopa vyhlásená spolu s priľahlým územím i za prírodnú rezerváciu je miestom výskytu vzácnej flóry a liečivých minerálnych prameňov vyvierajúcich na viacerých miestach. Jeden z týchto prameňov je uspôsobený na naberanie vody návštevníkmi, ďalší, azda najzaujímavejší, vyviera v podobe gejzíru a predstavuje jeden z dvoch gejzírov na Slovensku (popri studenom gejzíre v Herľanoch). Na Sivej Brade možno nájsť i malé travertínové krátery, z ktorých nevyviera voda, zato z nich však uniká oxid uhličitý, ktorý môže v prípade masívneho vdýchnutia zahubiť i menšieho živočícha.

Dĺžka trasy: 3.50 km
Prevýšenie: 60 m

08.06.2019 MALÁ FATRA – ŠÚTOVO, CHLEB 1645 m

Dátum konania: 08.06.2019
Trasa:

Trasa A:
Šútovo, Rieka mtz 1:30 – Šútovský vodopád 1:25 – Mojžišove pramene 1:10 – Kopiská žtz 0:35 – sedlo za Hromovým čtz 0:45 – Snilovské sedlo ztz 0:25 – Chata pod Chlebom 1:20 – Zajacová 0:25 - Šútovo

Prevýšenie: 1242 m

Dĺžka: 18,2 km
Čas: 7:35 hod


Trasa B:
Šútovo, Rieka mtz 1:30 – Šútovský vodopád 1:25 – Mojžišove pramene 1:10 – Kopiská 0:10 Chata pod Chlebom 1:20 – Zajacová 0:25 - Šútovo

Prevýšenie: 1025 m

Dĺžka: 14,5 km
Čas: 6:00 hod

Šútovský vodopád
Najvyšším vodopádom pohoria Malá Fatra, a zároveň 4. najvyšším na Slovensku je Šútovský vodopád nachádzajúci sa v Šútovskej doline, asi 4 km od obce Šútovo. Vodopád je tvorený Šútovským potokom a jeho výška dosahuje úctyhodných 38 m. K Šútovskému vodopádu vedie značkovaný turistický chodník z obce Šútovo (časť Rieka), ktorý je vybavený i informačnými panelmi oboznamujúcimi návštevníkov s faunou, flórou, vodnými tokmi i geológiou Šútovskej doliny.

Mojžišove pramene

Azda každý pozná starý biblický príbeh o tom, ako Mojžiš na púšti udrel palicou do skaly a z tejto skaly razom vytryskla voda a napojila ustatý izraelský národ na jeho strastiplnej púti do zasľúbenej zeme. Málokto však vie, že jedno také miesto, kde zo skaly zvláštnym spôsobom vyteká voda dodnes, evokujúc onen Mojžišov zázrak spred tisícov rokov, sa nachádza i na Slovensku. Týmto miestom sú tzv. Mojžišove pramene nachádzajúce sa na juhozápadnom svahu nevýrazného malofatranského vrchu Hromové. Mojžišove pramene, ktoré sa i v časoch sucha tešia dostatku vody, napájajú Šútovský potok, a teda i známy Šútovský vodopád a sú jedným z obľúbených turistických cieľov Krivánskej Malej Fatry.


Chleb 1645 m n.m.

Vrch Chleb je tretím najvyšším vrchom Malej Fatry. Zároveň je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Chleb. Táto rezervácia sa vyznačuje vzácnym rastlinstvom a živočíšstvom, nachádzajú sa tu spoločenstvá chránenej kosodreviny a alpských lúk. Predmetom ochrany je však tiež tunajšia neživá príroda, najmä zaujímavé skalné bralá, rokliny a kamenné moria na severnej strane vrchu, v oblasti tzv. Chlebských kotlov. Vrchol Chlebu je vynikajúcim vyhliadkovým bodom. Pod vrchom sa nachádza Chata pod Chlebom. 

Dĺžka trasy: 18.20 km
Prevýšenie: 1242 m

29.06.2019 NÍZKE TATRY – OHNIŠTE 1533 m, SLEMÄ 1514 m

Dátum konania: 29.06.2019
Trasa:

Trasa A:
Jánska dolina, Stanišovská jaskyňa mtz 1:15 – Horáreň pred Bystrou žtz 1:00 – Svidovské sedlo ztz 1:00 – Ohnište-Poľana 0:20 – Ohnište 0:20 – Ohnište-Poľana 1:15 – Slemä 0:45 – Brtkovica žtz 0:20 – Stanišovské sedlo 0:45 – Jánska dolina, Stanišovská jaskyňa

Prevýšenie: 1120 m

Dĺžka: 19,0 km
Čas: 7:00 hod


Trasa B:
Jánska dolina, Stanišovská jaskyňa žtz 1:00 – Stanišovské sedlo čtz 0:40 – Smrekovica 1285m 1:25 – Liptovský Ján

Prevýšenie: 585 m

Dĺžka: 9,0 km
Čas: 3:05 hod

Ohnište 1538 m n.m.

Výrazný horský masív Ohnište patrí k najhodnotnejším a turisticky najzaujímavejším častiam pohoria Nízke Tatry. Jeho vrcholovú časť tvorí krasová plošina s priepasťami, škrapami, suťami a závrtami, ktorú ohraničujú strmé zrázy a impozantné skalné galérie. Ohnište má dva vrcholy, hlavný vrchol leží vo výške 1538 m a ponúka jeden z najkrajších výhľadov v Nízkych Tatrách. Pod vrcholom sa nachádza tzv. Veľká ľadová priepasť, ktorá so svojou hĺbkou 125 m predstavuje najhlbšiu priepasť pohoria. Neďaleko hlavného vrcholu možno obdivovať ďalšiu výraznú atraktivitu, skalný útvar Okno, ktorý je najväčším skalným oknom (resp. skalnou bránou) na Slovensku. Otvor v skale je vysoký približne 10 m. Masív Ohnišťa bol spoločne s blízkym okolím vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Okrem zaujímavého krasového reliéfu s rôznymi nevšednými útvarmi sa v lokalite nachádzajú vzácne pralesovité porasty, chránené rastlinstvo vysokohorských lúk, napríklad známy plesnivec alpínsky, a tiež rozličné ohrozené druhy živočíchov ako je rys ostrovid, orol skalný či výr skalný.

Slemä 1514 m n.m.

Zalesnený skalnatý vrch Slemä sa v októbri 1944, v čase Slovenského národného povstania, stal miestom veľkého leteckého nešťastia. V zamračený a pochmúrny piatok 13. do jeho vrcholu narazilo sovietske lietadlo so zmiešanou rusko-slovenskou posádkou. Všetkých 19 pasažierov zahynulo. Dnes sa na mieste havárie nachádza pamätník s menami obetí. V širokom okolí pamätníka sú roztrúsené trosky stroja, čo je rarita, na ktorú len tak niekde nenatrafíme. Z vrcholu Slemä sa otvára pekný výhľad na hlavný hrebeň Ďumbierskych Nízkych Tatier s majestátnym vrchom Ďumbier, a tiež do priľahlých dolín. Na úpätiach vrchu sa nachádza niekoľko partizánskych bunkrov.

Stanišovská jaskyňa

Jedinou celoročne sprístupnenou jaskyňou na Liptove je Stanišovská (alebo tiež Malá Stanišovská) jaskyňa nachádzajúca sa v Jánskej doline, v katastri obce Liptovský Ján. Prehliadka tejto jaskyne predstavuje neopakovateľný zážitok, jej čarovné podzemné priestory plné prekrásnych tvarov a farieb nie sú osvetlené, každý návštevník si svieti čelovou lampou, ktorú vyfasuje pred prehliadkou. Okrem kvapľovej výzdoby (hoc dnes už nie veľmi bohatej) možno v jaskyni obdivovať rôzne jazierka – od drobných po veľké 20-metrové, tiež prastaré kosti a zuby medveďa a iných zvierat či v škárach sa ukrývajúce netopiere. V závere prehliadky sa nachádza nevšedná turistická atrakcia – „šamanské miesto obo“ vybudované jaskyniarmi podľa vzoru istého mongolského obetiska v jaskyni Dajan dérchín aguj. 

Dĺžka trasy: 19.00 km
Prevýšenie: 1120 m

20.07.2019 CHOČSKÉ VRCHY – HRDOŠNÁ SKALA 902 m

Dátum konania: 20.07.2019
Trasa:

Stankovany žtz 0:50 – Žaškovské sedlo ztz 0:35 – sedlo pod Ostrým žtz 0:20 – Ostré 0:15 – sedlo pod Ostrým ztz 0:20 – Hrdošná skala 0:30 – sedlo pod Ostrým žtz 0:35 – Havran 1:25 – Ľubochňa

Prevýšenie: 937 m

Dĺžka: 15 ,0 km
Čas: 6:00 hod

Hrdošná skala
Šípska Fatra, jeden z geomorfologických podcelkov Veľkej Fatry, ponúka viacero atraktívnych turistických cieľov. Okrem eponymného vrchu Šíp k nim napríklad patrí pôsobivý hrebeň Hrdoš s dvoma vrcholmi – Predným a Zadným – a s majestátnym bralom zvaným Hrdošova, alebo tiež Hrdošná skala. Podľa istej oravskej povesti stával v minulosti niekde vo vrcholových častiach masívu hrádok. Tomuto hrádku panoval istý veľmož, ktorého pre jeho pyšnú povahu nik nenazval inak ako Hrdošom. Hrdoš bol nesmierne majetný, o svoje bohatstvo sa však veľmi bál, a tak ho poskrýval v okolitých jaskyniach. Svoj život plný strachu a zlých skutkov nakoniec ukončil skokom zo skaly, ktorá sa dnes nazýva Hrdošovou. Kto by sa na Hrdoš a Hrdošovu skalu vybral, povestné poklady pravdepodobne neobjaví. Čakajú však na neho iné, dokonca cennejšie – prírodné. Z vrcholových častí hrebeňa, najmä z vrcholov Predný a Zadný Hrdoš, sa naskytajú krásne výhľady na Malú Fatru, Chočské vrchy či Západné Tatry. V oblasti Hrdošovej skaly, ktorá sa nachádza na konci značenej trasy, a ktorá predstavuje akési vyvrcholenie túry, možno obdivovať mohutné skalné bloky s oknami, bránami a niekoľkými jaskyňami. Najväčšou z týchto jaskýň je 120 m dlhá oficiálne neprístupná Žaškovská jaskyňa.


V severnej časti
Veľkej Fatry v nadloží krížňanského príkrovu ostrovite vystupujú veľmi odolné vápence a dolomity, ktoré sa v reliéfe prejavujú ako výrazné vyvýšeniny s bralnatými časťami. Tento krajinný podcelok je prielomovou dolinou Váhu rozdelený na severnú a južnú časť. Ani tie netvoria súvislý chrbát, ale sú priečnymi dolinami rozdelené na vrcholové skupiny. V severnej časti sú to Šíp (podľa neho pomenovanie podcelku), Havran, Kečka a Čebrať, v južnej časti Kopa, Kútnikov kopec, Tlstá hora a Malinné. Všetky svojou výškou prevyšujú 1 000 m, najvyššie z nich sú skupiny Tlstej hory a Malinného (Malinô Brdo), najnižšia je skupina Čebrate a Havrana. 

Dĺžka trasy: 15.00 km
Prevýšenie: 937 m

10.08.2019 NÍZKE TATRY – VEĽKÝ BRANKOV 1134 m

Dátum konania: 10.08.2019
Trasa:

Ružomberok, Biely potok ztz 0:50 – sedlo Brdlisko 1:00 cez Ostré 1067m – sedlo Teplice 1:00 – Veľký Brankov 1:30 – / odbočka k Brankovskému vodopádu cca 20min/ Podsuchá

Prevýšenie: 1175 m

Dĺžka: 13,5 km
Čas: 6:15 hod

Veľký Brankov (1134 m n.m.) je vrch v najzápadnejšej časti Nízkych Tatier a oddeľuje Ludrovskú dolinu od doliny riečky Revúca. Hrebeň Brankova má pestrú flóru. Južná časť je trávnatá s krásnymi výhľadmi, v minulosti sa tu intenzívne hospodárilo a boli tu početné salaše. Hrebeň je krajinársky veľmi zaujímavý a neobyčajne fotogenický. Naviac poskytuje nevšedné pohľady na Nízke Tatry a Veľkú Fatru.

Vrch Ostré, tiež známy ako Ostrô, je vrch v Nízkych Tatrách vysoký 1087 m n.m. Nachádza sa južne od Ružomberka a juhovýchodne od Vlkolínca. Ostré je pamätným miestom Slovenského národného povstania. Začiatkom septembra 1944 tu bolo vybudované silné pásmo obrany, odkiaľ mohli v septembri a októbri povstalci sledovať dolinu Váhu. Z pozorovateľne na vrchole kopca boli schopní efektívne riadiť delostreleckú paľbu, a tým narúšať nemeckú prepravu a transporty. Zároveň tak bránili nemeckým jednotkám v prieniku k Banskej Bystrici. Ťažké boje o vrch prebiehali od polovice septembra do 24. októbra 1944.


Brankovský vodopád: S výškou 55 metrov je to najvyšší vodopád Nízkych Tatier a druhý najvyšší na Slovensku. Veľkou výhodou je jeho dostupnosť. 
Brankovský vodopád leží v nadmorskej výške 775 - 830 m n.m., na severozápadnom okraji národného parku, na západnom úpätí vrchu Veľký Brankov. Skalná skupina je nazývaná Kurucké skaly. Prietok vodopádu je relatívne stabilný, približne 3 l/s. Vodnatosť toku je však ovplyvnená výdatnosťou zrážok v jednotlivých ročných obdobiach. Najkrajší je preto v jarných mesiacoch, keď ho napája voda z topiaceho sa snehu. Veľmi efektný je aj v zimnom období - vtedy sa vytvorí niekoľko desiatok metrov vysoký mohutný ľadopád. V roku 1980 bol vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku.

Dĺžka trasy: 0.00 km

30.08. - 01.09.2019 TROJDŇOVKA – NT ŽELEZNÔ

Dátum konania: 30.08.2019
Trasa:

1.deň

Trasa A:

Salatín 1630 m
Biela Ľupča mtz 1:30 – Vidovô 1:00 – Sliačská Magura 1:00 – Malý Salatín 0:10 – Sedlo pod Malým Salatínom ztz 0:40 – Salatín 1:00 – Ráztocké sedlo 1:00 – Železnô

Prevýšenie: 1064 m

Dĺžka: 16,1 km
Čas: 6:00 hod


Trasa B:

Liptovská Lúžna čtz 1:50 – Ráztocké sedlo1:10 – Salatín 1:00 – Ráztocké sedlo 1:00 - Železnô

Prevýšenie: 980 m
Dĺžka: 13 km
Čas: 5:00 hod

Salatín
(1630 m n.m.) je najvyšší končiar v severozápadnej časti NT a jeho charakteristický homoľovitý tvar vidno zo všetkých pohorí severného Slovenska.

Vrchol tvorí skoro 100 m dlhú úzku plošinu s nápadnou brázdou. Na severovýchode je dlhá bočná rázsocha Malého Salatína s bralnatými stenami a menšími jaskyňami (Zbojnícka jaskyňa). Má mimoriadny geomorfologický, zoologický a botanický význam a cenná je nielen vrcholová časť Salatína, ale aj tiesňava Skalné-Hučiaky.
Salatín je turisticky veľmi hodnotný a vďačný vrch, všetky výstupy naň sú v závere veľmi strmé a je z neho pekný kruhový výhľad na Liptovskú kotlinu.


Salatín stojí osamotený a oddelený dolinou od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Práve táto poloha, výška cez 1600 m a z mapy sa črtajúce možnosti kruhových výhľadov rozhodli, že ide o neprávom obchádzaný vrchol, hoci naň vedie turistická značka. Ako sa ukázalo, je to pochopiteľné, pretože vrchol sa nachádza mimo hlavného hrebeňa Nízkych Tatier a nad mierne izolovanou dedinkou Liptovská Lužná. Ako vždy, aj táto minca má dve strany. Vrchol je síce málo navštevovaný, no to je zároveň predpoklad, že tu zažijete ničím nerušenú turistiku.



2.deň


Magurka žtz 1:40 – Sedlo Zámostskej hole čtz 0:25 – Sedlo Latiborskej hole 0:25 – Latiborská hoľa 0:50 – Sedlo pod Skalkou 1:00 – Košarisko 0:30 – Veľká Chochuľa 0:20 – Košarisko 0:50 – Sedlo pod Skalkou žtz 1:00 – Dolné Želizká 0:30 – Liptovská Lúžna


Prevýšenie: 1065 m

Dĺžka: 23 km
Čas: 7:30 hod

Trávnatý homoľovitý vrch Veľká Chochuľa (1753 m n.m.) leží v západnej časti Nízkych Tatier, na hranici breznianskeho a banskobystrického okresu. Napriek pomerne dlhým výstupom je turisticky obľúbený a hojne navštevovaný. Za túto skutočnosť môže predovšetkým strhujúci kruhový výhľad, ktorý sa z vrchu naskytá, a ktorý je i v rámci tradične vynikajúcich výhľadov z ostatných nízkotatranských velikánov unikátny. Z vrcholu Veľkej Chochule možno obdivovať napríklad Veľkú Fatru, Liptovskú kotlinu, Chočské vrchy Západné Tatry či Kriváň.


Meandre Lúžňanky

Na okraji obce Liptovská Lúžna krčiacej sa na úpätí Nízkych Tatier možno vidieť mimoriadne zaujímavý prírodný úkaz – Meandre Lúžňanky. Tok horského potoka Lúžňanka tu vplyvom nápadného zmiernenia spádu meandruje (kľukatí sa), pričom jednotlivé meandre (zákruty) sa k sebe často približujú na vzdialenosť iba niekoľkých desiatok centimetrov. Zaujímavé, krajinársky pôsobivé prírodné divadlo vyhlásené i za chránenú prírodnú pamiatku je poľahky prístupné z obce Liptovská Lúžna. Oficiálny značený turistický chodník sem nevedie.

Latiborská hoľa
(1643 m n.m.) je rozsiahla hoľa v západnej časti Ďumbierskych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria, medzi Ďurkovou a Veľkou hoľou, nad osadami Železnô a Magurka.

Latiborská hoľa je hôľnatý vrchol výrazného reliéfu, vybudovaný na horninách kryštalického jadra Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, medzi Veľkou Chochuľou a Chabencom. Jej severné upätia sa dotýkajú Ľupčianskej doliny, na juhu Jasenianskej doliny. V severných úbočiach Latiborskej hole sa v minulosti intenzívne dolovalo zlato, striebro a aj antimón. Viaceré štôlne a  vysoké haldy vyvezenej hlušiny  sú viditeľné aj z vrcholu. Hrebeň je floristicky chudobnejší ako ostatné vrchy Nízkych Tatier. No môžeme tu nájsť viaceré druhy machov a lišajníkov, ktoré majú alpínsky charakter.



3.deň


Partizánska Ľupča žtz 0:25 – Rumanec 0:45 – Predná Magura 0:45 - Rumanec 0:25 – Partizánska Ľupča


Prevýšenie: 575 m

Dĺžka: 9,5 km
Čas: 2:30 hod

Magura je na Slovensku na každom kroku, táto je veľmi vďačná na výhľady: oholená, vystrčená do kotliny na severnom predhorí Nízkych Tatier. Z Ľupče sem vedie pohodlná cesta lúkami a lesmi.

Partizánska Ľupča, časť Biela Ľupča – jedna z najstarších obcí v oblasti, spomína sa od roku 1252, od r.1263 mala početné privilégiá, v r.1270 udelené mestské výsady, bola aj strediskom Liptovskej župy. V okolí sa ryžovalo zlato. (Najväčšia zlatá hruda, ťažká 7,5 kg, bola objavená v roku 1917 a je doteraz umiestnená v múzeu v Budapešti). V obci je gotický kostol z 13. stor., v interiéri s maľbami, neskôr prestavaný. Je známy najvyššou vežou v Liptove. Na cintoríne gotický kostol z r.1263, neskôr rozšírený a prestavaný, s fragmentom gotického krídlového oltára. Oválne námestie s renesančnými meštianskymi domami, v 19. stor. upravené. Cez drevenú lavičku ponad potok Ľupčianka prídeme na asfaltovú cestu.



Alternatíva

Biele ztz 1:40 – Pod Končitou 0:30 – Malý Zvolen žtz 0:45 – Zvolen čtz 0:10 – Nová Hoľa 0:45 - Donovaly

Prevýšenie: 995 m

Dĺžka: 10 km

Čas: 4:00 hod 

Dĺžka trasy: 48.50 km
Prevýšenie: 2704 m

21.09.2019 VYSOKÉ TARY – BYSTRÁ LÁVKA

Dátum konania: 21.09.2019
Trasa:

Štrbské pleso žtz 1:45 – Vodopád Skok 2:00 – Bystrá lávka 1:45 – Škutnastá poľana 1:00 – Pod Furkotskou dolinou čtz 0:30 – Štrbské pleso

Prevýšenie: 1064 m

Dĺžka: 16,1 km
Čas: 6:30 hod

Terasovitá dolina ľadovcového pôvodu nachádzajúca sa v západnej časti Vysokých Tatier medzi hrebeňom Soliska a hrebeňom Bášt sa nazýva Mlynickou dolinou. Táto dolina ústi už pri Štrbskom plese. Preteká ňou potok Mlynica, ktorý na jednej z jej skalných terás vytvára pôsobivý vodopád zvaný Skok. V doline sa nachádza i niekoľko plies, napríklad Pleso nad Skokom, Kozie plesá či Capie pleso. Pre jedinečné formy reliéfu je Mlynická dolina národnou prírodnou rezerváciou

Jedným z najkrajších a najznámejších vodopádov Vysokých Tatier je určite vodopád Skok nachádzajúci sa v Mlynickej doline neďaleko Štrbského plesa. Vodopád vytvorený potokom Mlynica padajúcim cez strmú skalnú terasu je zároveň tretím najvyšším vodopádom na slovenskej strane Tatier. K Skoku sa možno dostať po turistickom chodníku zo Štrbského plesa. Túra je nenáročná, zvládnu ju i menej zdatní turisti. V nižších polohách vedie chodník ihličnatým lesom, neskôr sa vyšplhá až do pásma kosodreviny.

V zníženine juhovýchodného hrebeňa Furkotského štítu vo Vysokých Tatrách sa nachádza vynikajúce vyhliadkové stanovisko a zároveň spojnica Mlynickej a Furkotskej doliny, tzv. Bystré sedlo. Turistovi vystúpivšiemu do tohto sedla sa otvára prekrásny výhľad na do výšin sa dvíhajúce na štíty ako Veľké Solisko či Kriváň, a tiež do oboch spomínaných dolín, ktorým kraľujú veľké plesá – Capie a Vyšné Wahlenbergovo pleso. V blízkosti sedla sa nachádza Bystrá lávka, ktorá funguje ako prechod medzi dolinami.

Dĺžka trasy: 16.10 km
Prevýšenie: 1064 m

Strana [ 1 ] [ 2 ]
Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa
Páči sa vám naša stránka?
(50970 účastníkov)
 
Áno 80 %
Nie 20 %
Tipy pre vás
02.06.2019 SPIŠSKÝ HRAD

Dátum: 02.06.2019
Dĺžka trasy: 3.50 km
Prevýšenie: 60 m
Voľných miest: 0

08.06.2019 MALÁ FATRA – ŠÚTOVO, CHLEB 1645 m

Dátum: 08.06.2019
Dĺžka trasy: 18.20 km
Prevýšenie: 1242 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 27. máj,
meniny má Iveta.

Počasive pre Slovensko