Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Zlatno žtz 0:50 – Pri obrázku 0:50 – Čierny hrad 1:00 po cyklotrase – Medvedí vrch ztz 0:30

– sedlo pod Veľkým Tribečom 0:20 - Veľký Tribeč čtz 0:15 – sedlo pod Veľkým Tribečom

1:00 – Kľačany 0:40 - Zlatno

Čierny hrad je zrúcanina hradu z 13. storočia ležiaca v pohorí Tríbeč približne 13 km severozápadne od okresného mesta Zlaté Moravce a 20 km východne od Nitry. Hrad je postavený v nadmorskej výške 573 m.n.m na kremencovom podloží. Hrad spadá pod obec Zlatno z ktorej je taktiež najlepšie prístupný. V období stredoveku sa tu ryžovalo zlato a z toho je odvodený názov obce. Z Čierneho hradu môžete vidieť aj hrady Gýmeš a Hrušov.

V minulosti patril hrad do Tekovskej stolice, pričom sa nachádzal na jej západnej hranici. Blízky Gýmeš či Oponice už patrili do Nitrianskej stolice. Hrad nestrážil žiadnu významnú stredovekú komunikáciu a pravdepodobne slúžil na obranu nálezísk zlata v okolitých potokoch.

Zrúcanina dnes prechádza postupným oživovaním záujmu v očiach verejnosti. Od 50. rokoch 20 storočia narastá záujem o obnovenie a sanáciu Čierneho Hradu, po storočiach úpadku a stagnácie dochádza k pomalému no opätovnému oživovaniu mena dávno zabudnutého hradu na Tríbečskom pohorí. Z výsledkov archeologického výskumu sa tiež zistilo, že hrad existoval veľmi krátku dobu a zaniknúť mal v 14. – 15. storočí. Je možné, že zánik hradu má súvis s Forgáčovcami, ktorí na konci 14. storočia mali prežívať majetkovú expanziu a získať aj obec Zlatno, tým pádom aj Čierny hrad. Z roku 1516 sa dochovala jediná písomná zmienka o tomto hrade – listina z ktorej vyplýva, že Petrovi a Mikulášovi Forgáčovcom bolo kráľom Ľudovítom II. udelené právo ťažiť zlato na ich panstve Fekethewar. Panstvom ale mali pravdepodobne byť len majetky a nie aj samotný hrad.

Pohorie Tríbeč (medzi Nitrou, Zlatými Moravcami a Partizánskym) je atraktívne miesto na turistiku aj oddych. Nájdete tu množstvo turistických ciest, niekoľko zrúcanín (Gýmeš, Hrušov, Studený či Čierny hrad a iné), môžete zdolať vrchol Veľkého Tríbeča (835 m.n.m). A pri takej inšpirujúcej prechádzke, vám pravdepodobne nebude vadiť, keď tu stratíte nejaký čas. Ak ale stratíte svojho príbuzného či priateľa, to už také príjemné nebude. V lesoch pohoria Tríbeč sa totiž za posledných takmer 100 rokov stalo niekoľko dodnes neobjasnených zmiznutí. Poviete si, náhoda. Ale čo ak nie?

1. Tríbečský trojuholník

Môže sa stať, že v tejto oblasti narazíte na ľudí bažiacich po dobrodružstve, ktorí miestu nepovedia inak ako Tríbečský trojuholník. Miestni obyvatelia nie sú nadšení ani z názvu ani zo zvedavcov, čo sa príliš vypytujú. Nestoja o takúto popularitu a tvrdia, že sa v lesoch Tríbeča nič záhadné nedeje. Občas sa predsa niekto niekde stratí, nie?

Pravdou však je, že v tejto lokalite sa ich stratilo (a stále stráca) dosť, o čom svedčia zápisy v kronikách, správy v miestnych novinách či policajné záznamy. Rovnako pravdivé je aj to, že väčšina obyvateľov, akoby po zmiznutí človeka vymazala zo svojich spomienok a nebyť tých zápisov, málokto by si na nich spomenul.

1. Zdokumentované zmiznutia

Pravdepodobne najstarší známy prípad Tríbečského trojuholníka je z novembra 1929, kedy v tejto oblasti zmizol miestny lesník Adam S. Odkedy sa vybral do lesa na pravidelnú obhliadku, ho nikto viac nevidel. Mohol človek, ktorý poznal tamojšie lesy ako vlastnú dlaň len tak bez stopy zmiznúť?

Asi rok po tomto incidente, sa v tej istej lokalite rovnakým spôsobom stratilo mladé dievča Mária Š. Cez Tríbeč si krátila cestou, keď sa vybrala za príbuznými do neďalekej dediny. K príbuzným však nikdy neprišla a domov sa tiež viac nevrátila.

V roku 1934 tu zmizol ďalší človek – Andrej M., ktorý pracoval v miestnom kameňolome. Z práce sa domov nevrátil nenašla sa po ňom ani pamiatka.

V zime 1939 sa Walter F., pracovník baťoveho závodu, vydal na prechádzku k Čiernemu hradu. To bola posledná informácia o ňom. Stratil sa bez stopy. Zaujímavosťou tohto prípadu je fakt, že Walter nezmizol navždy. Po viac ako troch mesiacoch sa objavil v lesoch pri Zlatých Moravciach. Bol v bezvedomí a po celom tele mal popáleniny. Žiaľ, nikdy sa zo svojho zážitku nespamätal, s ľuďmi nekomunikoval a umrel v ústave pre duševne chorých v Žiline.

Počas druhej svetovej vojny sa v týchto lesoch ukrýval muž z Moravy. Žil v lesnej chate z toho čo našiel a dopestoval. Do niektorej z dedín chodil málokedy, dával si pozor na kontakt s ľuďmi. Podľa dochovaných spomienok, mu raz niekto ukradol drevo, čo mal prichystané na zimu. Vtedy vraj napísal vápnom na chalupu: „Keď ste mi všetko zjedli, zjedzte aj mňa!“ Nikto ho viac nevidel.

V roku 1966 sa pod Tríbečom našlo auto s bratislavskou poznávacou značkou patriace manželom, ktorí boli už dlhšiu dobu nezvestní. Ich telá sa vo vozidle ani nikde v okolí nenachádzali a dodnes sa ich nepodarilo nájsť.

Ak si myslíte, že sú zmiznutia v tejto oblasti len minulosťou, mýlite sa. V roku 2012 sa tu totiž stratil muž, ktorý sa vybral na huby. Pátranie po ňom bolo rovnako neúspešné ako pri ostatných.

Toto zďaleka nie sú všetky prípady nezvestných ľudí v tejto oblasti. O väčšine z nich sú veľmi slabé záznamy a ľudia si na nich už dávno nespomínajú. Veľmi pútavo o tomto kraji píše Jozef Karika TRHLINA, v súčasnosti sa pripravuje aj filmové spracovanie.

 

Píla ztz 0:25 – Veľký Sokol, ústie žtz 2:30 – Glacká cesta čtz 0:20 – Glac, bývalá horáreň

0:30 – Malá Poľana mtz 0:25 – Suchá Belá, ústie žtz 0:25 – Pod Vtáčim Hrbom čtz 0:40 –

Nad Podleskom 0:25 - Podlesok

Krasňany, horáreň mtz 2:30 – sedlo Priehyb čtz 0:30 – sedlo Vráta 0:30 – Suchý 0:20 – sedlo

Príslop pod Suchým 0:20 – Javorina 0:10 - chata pod Suchým žtz 0:45 – sedlo Brestov ztz

1:15 – Pod Jedľovinou žtz 0:30 – dolina Kúr horáreň

Demänovská dolina Lúčky ztz 0:25 – Krčahovo čtz 0:50 – sedlo Javorie žtz 1:20 – Kráľov

stôl 0:15 – Krúpovo sedlo čtz 0:45 – Ďumbier 0:30 – Krúpovo sedlo 0:30 – Demänovské

sedlo žtz 0:30 – Pod Krúpovou hoľou 0:45 – záver Širokej doliny 0:45 – Pod Krčahovom 0:25

-Lúčky

vrchom 1:00 – sdlo Poľana 0:20 – Nad Hlbokou mtz 1:40 - Ľubochňa

Braväcovo ztz 0:20 – Srnkovo 2:35 – Beňuška 0:25 – Sedlo za Lenivou čtz 0:35 – Bacúšske

sedlo ztz 1:10 – Podvrch 0:30 – Prameň Boženy Nemcovej 0:28 – Bacúch