Dátum konania: 09.09.2022
Trasa:
1.deň Lačnovský kaňón
Kopytovská dolina, rázc. Mtz 0:45 – Lačnovský kanon, ústie čtz 0:15 – Lačnovský kanon 0:25 – Lačnov – 0:40 – Lačnovske sedlo ztz 0:30 – sedlo Zakrut miestna červená 0:30 – Camp Zlaté Kopyto
prevýšenie: 540 m
dĺžka: 10,0 km
čas: 3:00 hod
2.deň Smrekovica 1199m
Camp Zlaté Kopyto miestna červená 0:45 – Zákrut ztz 0:30 – Boldigáň 0:15 – Pod Kravcovou mtz 0:30 – sedlo Smrekovica 0:10 – Smrekovica 0:05 – sedlo Smrekovica 0:20 – Pod Kravcovou 0:45 – Kopytovská dolina, rázc. Žtz 0:30 – Camp Zlaté Kopyto
prevýšenie: 675 m
dĺžka: 14,0 km
čas: 5:00 hod
3.deň Mindžová 920m
Lipovce mtz 0:45 – Nad Sošňom 0:20 – sedlo Mindžová čtz 0:30 – sedlo Búče žtz 0:45 - Lipovce
prevýšenie: 390 m
dĺžka: 8,0 km
čas: 3:00 hod
Lačnovský kaňon
V pohorí Branisko, medzi obcou Lipovce a osadou Lačnov, sa ukrýva jedinečný 2 km dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Túto turisticky nesmierne atraktívnu lokalitu možno nájsť v mapách a v literatúre pod rôznymi menami; najčastejšie sa označuje ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka, niektorí ju však nazývajú i Malým Slovenským rajom.
O tom, že je toto pomenovanie na mieste, sa môže na vlastné oči presvedčiť každý. Divoká úžina lemovaná strmými svahmi a skalnými stenami je plná prekrásnych prírodných scenérií, nachádzajú sa tu vodopády, obrie hrnce a do výšin sa týčiace bizarné skalné útvary.
Najznámejším z týchto útvarov je tzv. Kamenná baba. Povesť vraví, že ide o zlú macochu, ktorá chcela svoje nevlastné dieťa zhodiť zo skaly, no než tak stihla učiniť, skamenela. Po Kamennej babe je pomenovaná i chránená prírodná rezervácia, na území ktorej Lačnovský kaňon leží, a ktorá sa okrem zaujímavých prvkov neživej prírody vyznačuje i výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Možno tu nájsť napríklad ojedinelé divo rastúce ľalie či orchidey.
Lačnovský kaňon je prístupný náučným chodníkom, ktorého východiskami sú obec Lipovce a osada Lačnov. Tento chodník prekonáva rôzne prirodzené prekážky; viackrát prekračuje koryto potoka, vedie šikmými skalami a okolím vodopádov. Exponované miesta sú vybavené kovovými schodmi, rebríkmi a pomocnými reťazami, vďaka čomu možno túru absolvovať bez akejkoľvek špeciálnej výbavy.
Lipovský hrad
Pozostatky Lipovského hradu nájdeme na konci úzkeho zalesneného vápencového brala zvaného Zámčisko, Jazvečia hora či Varhoška, ktoré sa vypína nad Lačnovským kaňonom. Hrad bol postavený v 13. storočí ako obranná kráľovská pevnosť, veľmi skoro bol však darovaný miestnemu šľachtickému rodu. V dejinách nezohral veľkú úlohu. Zbúrali ho koncom kuruckých vojen v roku 1591, zrejme preto, aby v ňom nemohla nájsť útočisko odbojná šľachta. Do dnešných dní sa z tvrdze zachovali iba neveľké zvyšky veže, paláca a obranných múrov, v teréne vidno časti niekdajšej hradnej priekopy a obranných valov.
K Lipovskému hradu sa viaže legenda, ktorú vo svojom diele Povesti o hradoch literárne spracoval spisovateľ Ján Domasta. Povesť hovorí o nešťastnej láske dievčiny Hanky, ktorá sa spoločne so svojím dieťatkom od žiaľu premenila na skalu dodnes stojacu v oblasti Lačnovského kaňonu pod Lipovským hradom. Práve po tejto skale bola vraj neskôr pomenovaná aj tunajšia prírodná rezervácia Kamenná baba.
Lipovský hrad dnes predstavuje zaujímavý, i keď nie veľmi známy turistický cieľ. K atraktivite miesta prispieva nedotknutý les i pekná vyhliadka, z ktorej možno pozorovať niekoľkokrát spomínaný turisticky obľúbený Lačnovský kaňon.
K zrúcanine, žiaľ, nevedie oficiálny značkovaný turistický chodník. Prístup ukazuje informačná a smerová tabuľa situovaná približne v strede štátnej cesty medzi Lipovcami a Lačnovom (GPS: 49.062118, 20.938693). Pri tabuli sa nachádza drevený kríž, včelín a miesto vhodné na parkovanie. V budúcnosti by mal odtiaľto viesť k hradu náučný chodník.
Jaskyňa Komín
V katastri obce Lipovce, na južnom svahu tzv. Čerenej skaly, sa v nadmorskej výške 817 m . nachádza verejnosti voľne prístupná jaskyňa zvaná Komín. Jaskyňu s celkovou dĺžkou 18 metrov tvorí spočiatku vodorovná chodba, ktorá sa ku koncu zužuje a stúpa, meniac sa v zasutý komín. Vodorovná časť chodby, nakoľko je pomerne priestranná, slúžila koncom 2. svetovej vojny ako úkryt protifašistických bojovníkov. Na skalnom brale nad jaskyňou Komín sa nachádza vyhliadková plošinka, z ktorej sa naskytá pekný pohľad na vrch Smrekovicu, Levočské vrchy i za nimi sa dvíhajúce Vysoké Tatry. K jaskyni sa možno dostať po neznačenej, avšak dobre viditeľnej odbočke zo žlto značeného turistického chodníka spájajúceho Kopytovskú dolinu a Lačnovský kaňon. Východiskom túr môžu byť obce Šindliar, Lipovce či osada Lačnov.
Roklina Voroblík
Divoká roklina Voroblík nachádzajúca sa v pohorí Branisko, neďaleko osady Lačnov, je skutočným prírodným klenotom východného Slovenska. Pyšní sa vzácne nedotknutou prírodou s veľkým množstvom malých vodopádov, miskovitých priehlbín zvaných krútňavové hrnce či zaujímavých skalných útvarov. Svojím charakterom môže pripomínať tiesňavy Slovenského raja, jej prechod je však v dôsledku absencie rebríkov, stúpačiek i turistického značenia o poznanie náročnejší a predstavuje naozajstné dobrodružstvo. Východiskom túr do rokliny Voroblík môžu byť obce Lipovce či Šindliar. Z nich sa treba dostať na Rázcestie Kopytovská dolina, odtiaľ po žltej značke a následne neznačeným chodníkom až k poslednej chatke pod Červenou skalou. V jej blízkosti sa potok vetví – vľavo tečie potok Chmeľová, vpravo potok Voroblík tvoriaci rovnomennú roklinu. Popri koryte tohto potoka vedie vyšliapaná lesná cesta. Po prechode rokliny sa možno napojiť na červeno značený turistický chodník medzi Lačnovským sedlom a osadou Lačnov.
Bachureň - 1081 m
Pohorie Bachureň rozkladajúce sa na severovýchodnom Slovensku v častiach okresov Sabinov a Prešov nevyniká ani výškou, ani bizarnými skalnými útvarmi, neotvárajú sa z neho ďaleké výhľady na polovicu Slovenska, a ani zaujímavosť, že tu bolo nájdených až 108 druhov mäkkýšov asi veľmi veľa ľudí neohúri. Napriek tomu je toto pohorie turistami pomerne často navštevované. Môže za to jeho nádherná príroda a nenáročnosť tunajších turistických trás. Jedným z návštevníckych cieľov Bachurne je jej rovnomenný najvyšší vrch vypínajúci sa do výšky 1081 m n. m. Na jeho vrchole sa nachádza lavička, z ktorej si možno vychutnať pekný, hoc obmedzený výhľad, okrem iného napríklad na Vysoké Tatry. Vrch je prístupný po značených turistických chodníkoch vedúcich z obcí Nižný Slavkov, Vyšný Slavkov či Lačnov do Sedla pod Bachurňou. Z tohto sedla sa dá neoznačeným chodníkom dostať až na vrchol. Tým, ktorí sa rozhodnú pre túto túru, budú okrem iného odmenou i kvantá lesných plodov nachádzajúce sa pri lesnej ceste.
Smrekovica - 1199 m
Jadrové pohorie Branisko známe najmä vďaka rovnomennému tunelu, ktorý pod ním vedie, predstavuje prirodzenú hranicu medzi regiónmi Spiš a Šariš. Súc popretkávané množstvom turistických chodníkov, možno v ňom absolvovať veľa pekných túr. K tým najzaujímavejším patrí túra na najvyšší vrch pohoria, Smrekovicu (1199 m n. m.). Trasa vedie zväčša hustým lesom, výstup je miestami strmý, k nijak náročným však určite nepatrí. Z odlesnených vrcholových častí Smrekovice sa otvára niekoľko obmedzených, no veľmi pekných výhľadov na oba spomínané regióny. Obzvlášť pôsobivý je výhľad na Levočské vrchy a Vysoké Tatry. Na samotnom vrchole sa nachádza kríž, lavičky, ohnisko i prístrešok. Smrekovica je prístupná po značených turistických chodníkoch. Východiskom túr na ňu môže byť priesmyk Branisko, obec Vyšný Slavkov či obec Šindliar.
Buče - 1005 m
Vrch Buče vypínajúci sa nad osadou Lačnov geograficky patrí do málo známeho, ale veľmi pekného pohoria Bachureň. Na jeho severovýchodnom svahu sa rozprestiera rekreačné stredisko, v juhovýchodnom svahu sa zase nachádza jediná sprístupnená jaskyňa prešovského okresu – Zlá diera. Dlhý lúčnatý hrebeň vrchu je obľúbeným miestom paraglidistov i priaznivcov horskej cyklistiky. Otvárajú sa z neho prekrásne výhľady na podhorské dedinky i okolité vrchy Bachurne a Braniska. Najvyšší bod vrchu Buče leží v nadmorskej výške 1005 m. O niečo nižšie sa nachádza miesto s dreveným krížom a malým posedením. Najjednoduchší prístup na Buče je z obce Lipovce či z osady Lačnov. Trasa vedúca lesmi i lúkami je plná nádherných krajinárskych scenérií.
Parkaň
V severnom svahu vrchu Mindžová, mimo značených turistických chodníkov, sa ukrýva strhujúca priekopová prepadlina Parkaň, niekedy označovaná i tajomným názvom Zloskalka. Približne 300 metrov dlhá úžina so skalnými stenami vysokými miestami až 10 m, s prevismi, neprístupnými jaskyňami a prírodnými útvarmi neraz bizarných tvarov, ktorej atmosféru dotvára bujná prales evokujúca vegetácia, je ideálnym výletným miestom pre fajšmekrov a dobrodruhov, ktorým sa tradičné uhladené cesty dávno zunovali. Prepadlina je priechodná neznačeným chodníkom vedúcim jej divokým dnom, a tiež vyšliapanou cestou po okraji skál, z ktorej sa naskytajú pôsobivé pohľady nadol. K samotnej Parkani sa možno dostať vyšliapaným chodníkom z vrcholu Mindžovej i po lesných cestách-necestách od parkoviska pri dolnej stanici vleku strediska Búče. Prechod roklinou môže byť nebezpečný, preto treba dbať na zvýšenú opatrnosť. V lokalite sa nachádzajú čerstvé odtrhy, nestabilné sute, skryté jamy a jaskynky.
Rajtopíky - 1036 m
Vrch Rajtopíky ležiaci v južnej časti pohoria Branisko je veľmi pekným turistickým cieľom. Jeho členitý skalnatý hrebeň ohraničený strmými zrázmi poskytuje miestami skutočne pôsobivé výhľady na veľkú časť Spiša. Hlavnou devízou vrchu sú však krásne skalné útvary – bašty, veže, menšia nekrasová jaskynka, a najmä najznámejšia atrakcia – majestátna, 4 m vysoká skalná brána/okno. Západný svah Rajtopíkov bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Žije tu totiž mnoho chránených druhov fauny a flóry, z fauny možno spomenúť rysa ostrovida, z flóry napríklad vzácny poniklec slovenský. Najjednoduchší prístup na vrch predstavuje modro, a následne zeleno značený turistický chodník z obce Dúbrava.
Marduňa - 873 m
Slovo Marduňa toho mnohým ľuďom asi veľa nepovie. Málo známy vrchol málo známeho pohoria (konkrétne pohoria Bachureň). Kto by si ale myslel, že málo známy nutne znamená i málo zaujímavý, škaredo by sa plietol. Marduňa je totiž veľmi pekným výletným miestom s priam duchovným nábojom. Na jej nezalesnenom vrchole odmeňujúcom vystúpivších krásnym výhľadom do šíreho okolia sa týči monumentálny drevený kríž. Pod krížom je vytesaný filozofický nápis „Kam vedie tvoja cesta“, čo je voľný preklad biblického Quo vadis. Pri kríži sa nachádza kamenný oltár, ktorý prezrádza, že vrch Marduňa je okrem turistického cieľa i pútnickým miestom. Okolie vrcholu je pekne upravené. Nachádza sa tu i posedenie so stolom a lavicami. Na Marduňu vedie viacero značených turistických chodníkov. Najkratšia cesta je z obce Rencišov, okrem toho sa sem však dá dostať i z Dubovice, Jakubovej Vole či Uzovských Pekľan.
Sľubica - 1129 m
Tretí najvyšší vrch pohoria Branisko, vrch Sľubica, je dominantou rovnomenného podcelku tvoriaceho južnú časť tohto pohoria. Prechádza ním, podobne ako celým hlavným hrebeňom Braniska, hranica dvoch významných východoslovenských regiónov – Spiša a Šariša. Vrch je ideálnym miestom na paragliding či cykloturistiku, v povedomí širokej verejnosti však figuruje predovšetkým ako vynikajúca vyhliadková lokalita. Z jeho vrcholu vybaveného informačnou tabuľou i menším posedením so stolom a lavičkami sa otvára výhľad na západnú stranu považovaný za jeden z najpôsobivejších na Slovensku. Ako na dlani má návštevník Spiš s jeho ústrednými dominantami – Spišským hradom, Dreveníkom, Slovenským rajom či Vysokými Tatrami. Neďaleko vrcholu sa nachádza ďalšia vyhliadka, z ktorej sa možno pokochať pre zmenu krásami šarišského regiónu rozprestierajúceho sa na východnej strane. Vrch Sľubica je prístupný po značených turistických chodníkoch. Východiskom túr môžu byť obce Vojkovce, Dúbrava či Richnava.
Lačnovská anomália
Asi každý už počul o miestach na Zemi, kde akoby neplatil gravitačný zákon: voda tečie hore kopcom, odbrzdené autá sa sami od seba rozbiehajú do stúpajúceho svahu, miestni pred zrakom nechápajúceho redaktora púšťajú spod strminy nahor rôzne guľaté predmety... Jedno takéto miesto máme aj u nás na Slovensku. Nachádza sa pred osadou Lačnov (v smere od Lipoviec), v blízkosti turistickej odbočky k jaskyni Zlá diera. Svah, ktorý viditeľne stúpa, vykazuje vlastnosti klesajúceho kopca. Záhada, ktorá už celé roky púta pozornosť domácich i turistov, vzbudzovala podozrenie, že tu máme do činenia s poruchou gravitačného alebo magnetického poľa Zeme. Exaktné merania však ukázali, že to tak nie je. Za úkazom sa skrýva očný klam. Zvláštne stavaná krajina, zahnutý horizont a nezvyčajný šikmý rast stromov zapríčiňujú, že kopec, ktorý vyzerá, že stúpa, v skutočnosti – hoc sa tomu nechce veriť – klesá.
Ani po rozlúsknutí lačnovského rébusu lokalita nestratila na tajuplnosti a atraktivite, vďaka čomu sa tu dodnes zastavujú turisti, pritiahnutí početnými prírodnými atraktivitami regiónu.
Mindžová – 920m
Vrch Minžová predstavuje jedno z najlepších vyhliadkových miest východoslovenského pohoria Bachureň. Z jeho rozsiahlej vrcholovej lúky sa otvára strhujúci, temer kruhový výhľad na vysoké i nízke končiare priľahlej časti Slovenska a Poľska. Pod vrcholom sa nachádza neveľká turistická útulňa. Zaujímavosťou vrchu je – okrem jeho názvu, u ktorého, chtiac si uchovať slušné myšlienky, ostáva len dúfať, že nepochádza z rómskeho jazyka – aj pôsobivá prepadlina Parkaň rozkladajúca sa na jeho severnom svahu, a tiež nebývalo hojný výskyt vlkov. Mindžová je prístupná po značených turistických chodníkoch z obcí Lipovce, Uzovské Pekľany či Hermanovce. Výstup na ňu nie je náročný a zvládnu ho i menej zdatní turisti.
Dĺžka trasy: 0.00 km