Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV
Aktuality
01.06.2020

Turistika 6.6.2020 MF Kľak
odchod: žel.stanica 6:30
             Sásová 6:40
Cestovné: člen 6€, nečlen 8€
 

Návštevnosť
Celkom: 601246
Jún: 340
Dnes: 1
Online: 16

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 9

Strana [ 1 ] [ 2 ]
06.06.2020 MALÁ FATRA – KĽAK 1352m

Dátum konania: 06.06.2020
Trasa:

Čičmianske rázcestie ztz 2:00 – Malý Kľak sedlo 0:30 - Pod Kľakom 0:10 – Kľak 0:10 – Pod Kľakom 0:30 - Malý Kľak sedlo mtz 1:15 – Suchá dolina 0:45 – Fačkov

Prevýšenie: 985m
žka: 14,00 km
Čas: 5:30 hod

Kamenná kryha v príboji víchrov, tak pomenoval Stanislav Muntág tento hojne navštevovaný vrch v Malej Fatre. Veľa našich vrchov predstavuje zvetrané zvyšky vápencových krýh, vrásnenie zemskej kôry ich zdvihlo stovky, tisíce metrov nad hladinu mora, prívaly dažďov a príboje víchrov vymodelovali ich súčasnú podobu. Jednou z takýchto kamenných krýh plávajúcich po mäkkom vankúši flyšových hornín bol aj strážovský príkrov. Jeho trosky sa usadili na Slovensku – dnešné Strážovské vrchy, Malá a Veľká Fatra. Aj vrchol Kľaku je jednou z trosiek Strážovského príkrovu, ktorá sa ocitla na vrchole krásy. Keďže je oveľa odolnejšia ako okolité flyšové horniny, voda ju neohlodala a ostala vyčnievať ako špicatý nos akejsi driemajúcej obryne. Nasenstein - „kameň nos“, tak ho nazvali nemeckí osadníci, ktorí od 30.rokov 14.storočia prekutávali okolie hornej Nitry nalákaní vidinou zlatých žíl. Zablúdili aj na vrchol obrieho nosa a presnorili všetky jeho dutiny. Kamenný nos priam láka podstúpiť neveľkú námahu cesty na vrchol. Jeden z najkrajších chodníkov vedie cez temeno Košiarky a Malého Kľaku. Ozrutný útes vám tu čnie priamo nad hlavami a pohľad naň priam vyráža dych. Odrazu nie je kam stúpať, vietor varovne zahvízda a celou silou sa oprie do spotených tvárí až sa zháčime stojac nad pažerákom ozrutnej priepasti. Pokračovanie vápencovej kryhy potiahnutej mäkkým trávnatým kobercom ktosi odlomil a odniesol nevedno kam. Pod nohami sa vinie línia hlavného hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry až k vzdialeným chrbtom Martinských holí. Naľavo sa rozkladá bludisko Strážovských vrchov, ktorým neohrozene kraľuje počerný zarastený Strážov. Za hradbou Strážovských vrchov uzrieme modrastý múr Javorníkov. Na opačnej strane sa ligocú zákutia Turčianskej kotliny, olemované hradbou Malej a Veľkej Fatry, za ktorou vykúkajú hrebene Vysokých a Nízkych Tatier. Za lesnatou kulisou Kremnických vrchov zase vyčnieva belasá kontúra Poľany. Kľukaté línie horských hrebeňov sa tiahnu doďaleka na všetky svetové strany, akoby rozbúrené more odrazu znehybnelo. V juhozápadnej časti Lúčanskej MF sa nad krajinou Horného Ponitria a Rajeckou kotlinou dvíha Kľak. Predstavuje dôstojný začiatok pekného a z turistického hľadiska záživného hrebeňa. Vrch s atmosférou ohromujúcich diaľav a bezprostredných strmín je vďačným cieľom milovníkov hôr. Vyniká výhľadom, rozmanitým reliéfom a vzácnou flórou. Výškou a najmä polohou je dominantný a suverénne ovláda veľkú časť krajiny. Pri dobrom počasí dovidieť až na najvyššie vrchy Moravsko-sliezských Beskýd: Radhošť, Lysú horu, Veľkú Raču v Kysuckých Beskydách, časť NT, VF, Slovenské Rudohorie, hrebene Javorníkov, Bielych Karpát.

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 985 m

27.6.2020 NÍZKE TATRY – BABA, MESIAČIK

Dátum konania: 27.06.2020
Trasa:

Tále žtz 1:45 – Mesiačik 0:45 – Baba 1:00 – sedlo Príslop mtz 0:30 – Kosodrevina žtz 0:30 – Srdiečko 0:20 – Trangoška

Prevýšenie: 1090m
žka: 13,5 km
Čas: 5:00 hod
 
Baba 1617m
Výrazný končiar v južnej rázsoche Derešov oddeľujúci Bystrú a Vajskovskú dolinu. Je porastený kosodrevinou, ale z vrcholu sú pestré výhľady na rázsochy Skalky a Gápľa.

Bystrá dolina
Vyhľadávaná dolina na južnej strane NT. Oblasť Táľov tvoria rozsiahle lúky, pokračuje v úzkom zovretí svahmi Pálenice, Baby a Mesiačika na západe a masívom Veľkého Gápľa na východe až pod hlavný hrebeň Ďumbier – Chopok a Čertovica. V doline sú významné strediská rekreácie a športu Tále, Trangoška, Srdiečko.

Tále
Pôvodný názov časti lúk v Bystrej doline, dnes významné stredisko rekreácie a cestovného ruchu. Na území Táľov sa nachádzajú tri významné ubytovacie zariadenia, Hotel Partizán, Hotel Stupka a Hotel Golf. Do prírody citlivo zasahuje 18 jamkové golfové ihrisko Gray Bear, 9-jamková akadémia Little Bear a lyžiarske stredisko SKI Tále. Športoviská dopĺňaju tenisové kurty, prírodné kúpalisko, Tarzánia a minigolf. Okrem hotelových reštaurácií je možné navštíviť špičkové gastronomické zariadenie Táľska Bašta, ako aj niekoľko ďalších reštaurácií.

Vajskovská dolina
Jedna z najdlhších dolín NT s veľmi pôsobivou scenériou, v závere vysokohorské kotly a vodopády. V masíve Žiarskej hole je Kulichova dolina s pamätnou mohylou 16 lesným robotníkom, ktorí v roku 1956 zahynuli pod snehovou lavínou. V celej doline je režim ticha.Vajskovská dolina je južná perla NT. Preteká ňou Vajskovský potok, na ktorom sa vytvorilo niekoľko zaujímavých vodopádov a kaskád. Dolný vodopád spadá cez žulový prah v troch výrazných stupňoch v celkovej výške 16m, Horný vodopád tvorí takmer 50m vysoká kaskáda. Záverečný kotol doliny má veľhorský charakter. Vo vrchných miestách Vajskovskej a Lomnistej doliny a v oblasti vrcholu boli koncom 60-tych rokov 20.storočia vysadené kamzíky, ktorým sa teraz dobre darí. Krásny, avšak málo známy Vajskovský vodopád leží vo Vajskovskej doline v Nízkych Tatrách, v nadmorskej výške 1200 m. Je tvorený Vajskovským potokom a jeho výška dosahuje 9 m. Vajskovská dolina patrí k najčarovnejším dolinám Nízkych Tatier, je charakteristická skutočne panenskou prírodou a božským tichom. Nakoľko ale leží mimo hlavných turistických trás, je veľmi málo navštevovaná, a tak Vajskovský vodopád zostáva väčšine ľudí zavítavších do národného parku neznámy. K vodopádu vedie značkovaný chodník z Dolnej Lehoty je prístupný po vodopád a ďalej je už z dôvodu ochrany uzavretý. V oblasti treba dávať dobrý pozor, pretože sa vyznačuje hojným výskytom medveďov. Jej panenská príroda vás očarí a návšteva vás nabije na najbližšie týždne. V doline platí zákaz kladenia ohňa, je zakázané stanovanie aj zber lesných plodov. Z tejto doliny boli do voľnej prírody vypustené prvé kamzíky, privezené z Vysokých Tatier. Je súčasťou územia NAPANT-u, horná časť doliny zároveň tvorí východnú hranicu NPR Skalka.

Dĺžka trasy: 13.50 km
Prevýšenie: 1090 m

18.07.2020 VTÁČNIK – VTÁČNIK 1346m

Dátum konania: 18.07.2020
Trasa:

Kamenec pod Vtáčnikom, chata Končitá NCH na Siahy1:30 – Siahy mtz 0:40 – Vtáčnik 0:40 – Siahy cez Dolný Kostolík a Jašekovú skalu 0:50 – Horný dom 0:20 - Bystričianská dolina 0:50 – Sekaniny žtz 0:30 – Chata Končitá

P
revýšenie: 975m
žka: 17,0 km
Čas: 6:00 hod

Vtáčnik 
Vrch tajných výhľadov, raj vymodelovaný z produktov pekla, lebo pohorie Vtáčnik je pozostatkom stuhnutých lávových prúdov, čo dakedy pred štrnástimi miliónmi rokov vytryskli zo žeravých zemských útrob, sprevádzané oblakmi ohňa a síry, dymu a čierneho sopečného popola. Typickým krajinotvorným prvkom Vtáčnika je zlomový rozpad andezitových hornín, vďaka ktorému vznikli galérie majestatných útesov – Veľký a Malý Grič, Biely Kameň, Buchlov, Žarnov, Hrádok.…
Z bralnatých galérií hrebeňovej rázsochy Jaseňovej skaly sa nám otvoria výhľady na zvlnený reliéf vtáčnických chrbtov, prerývaný čiernymi baštami andezitových múrov. Hlboko pod nami, hneď vedľa ústia Bystričianskej doliny, sa rozkladá výrazný skalný útes pod temenom vrcholu Hrádok. Kedysi slúžil ako ochranná bariéra pre hradiská prastarých obyvateľov – ľudí halštatskej kultúry, Keltov, Dákov aj starých Slovanov. Od polovice 20.storočia sa na hladkých stenách tohoto stometrového brala usídlili horolezci. Vrcholovú plošinu Vtáčnika obýva komická rodina podivuhodne znetvorených “bonsajov”, zakrpatených stromov skrivených údermi studených vetrov. V bučine sú roztrúsené miniatúrne vydania jedlí, javorov, jaseňov a v najvyšších polohách jarabín. Práve tento zakrpatený prales je jedným z unikátov NPR Vtáčnik, ktorá zaberá temeno vrchu a severné svahy. Malebne zvlnené predhoria hlavného hrebeňa sa pokojne rozlievajú po údolí. Priemyselný labyrint horného Ponitria na jednej a Žiarskej kotliny na druhej strane pohoria je z tejto výšky útulný a neškodný. V galérií kľukatych línií ľahko rozšifrujeme známe vrcholy pohorí – Zobor, Tribeč, Inovec, Rokoš, Malá Magura, Kľak a aj Veľká Fatra. Ako nepriestrelný múr sa na severovýchode rozkladá hrebeň Kremnických vrchov s rozložitou Flochovou a za ním vykúkajú vrcholy Nízkych tatier.
Vrch Vtáčnik je najvyšším vrchom celého rovnomenného pohoria. Vypína sa na pomedzí prievidzského a žarnovického okresu a predstavuje výraznú dominantu šíreho okolia. Vrch pokrývajú husté zmiešané lesy, samotný vrchol ozdobený železným krížom je však čiastočne odlesnený a ponúka ďaleké výhľady na Kremnické, Štiavnické i Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru a celú oblasť hornej Nitry. K lákadlám vrchu, ale i celého pohoria vytvoreného v dávnych dobách sopečnou činnosťou, patria nádherné andezitové skalné útvary. Vrch Vtáčnik a jeho okolie je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie vyznačujúcej sa starými lesnými porastmi miestami priam pralesovitého charakteru. Severovýchodný svah vrchu je mimoriadne bohatý na čučoriedky.

Jaseňová skala - 913 m n. m.
Majestátne zaujímavo tvarované bralo Jaseňová skala leží neďaleko vrchu Vtáčnik v pohorí rovnakého mena. Popod ňu vedie značený turistický chodník, z ktorého sa naskytajú krásne pohľady na tento dávny sopečný výtvor. Na chodníku sa nachádza i niekoľko informačných panelov, ktoré návštevníka oboznamujú s tunajšími prírodnými zaujímavosťami, okrem Jaseňovej skaly napríklad i s prevzácnym 250-ročným bukom, ktorý leží na trase hneď pod bralom. Tento buk nie je jediným starým stromom v oblasti, naopak. Tunajší hvozd je plný podobných drevín, vďaka čomu má miestami temer pralesovitý ráz. Z turistickej značky vedúcej pod skalou možno odbočiť po neznačenom chodníku až na vrchol brala, z ktorého sa naskytajú obmedzené výhľady na okolité vrchy, napríklad na Buchlov či Kláštorskú skalu. Východiskom túr k Jaseňovej skale je najmä obec Bystričany či obec Kamenec pod Vtáčnikom.

Hrádok pod Vtáčnikom
Z divokej Bystričianskej doliny rozprestierajúcej sa v pohorí Vtáčnik, neďaleko obcí Bystričany a Kamenec pod Vtáčnikom, vystupuje ohromná, asi pol kilometra dlhá a asi 100 metrov vysoká skalná stena vrchu Hrádok. Stena je tvorená andezitom a je na nej badať charakteristická, veľmi zaujímavá odlučnosť tejto sopečnej horniny. V lokalite Hrádok sa kedysi andezit i ťažil. Dnes ju využívajú predovšetkým skalolezci, ktorí tu majú vybudovaných mnoho lezeckých trás. Hrádok je po Tatrách druhou najväčšou lezeckou oblasťou na Slovensku. Zaujímavý je však i pre odvážnejších turistov. Na vrchol skaliska považovaného mimochodom v minulosti za jedno z najkrajších v Československu, totiž vedie zaistená cesta s rebríkmi a reťazami. Výstup je adrenalínový ale veľmi pekný. Z vrcholu, na ktorom sa už v pravekých dobách rozprestieralo pohanské hradisko, sa naskytá nádherný výhľad do Bystričianskej doliny. 

Dĺžka trasy: 17.00 km
Prevýšenie: 975 m

08.08.2020 MALÁ FATRA – MALÝ KRIVÁŇ 1671m

Dátum konania: 08.08.2020
Trasa:

Sučianska dolina, chatová osada Jarolím mtz 4:00 – Malý Kriváňčtz 0:30 -sedlo Priehyb 0:30 – sedlo
Vráta 0:30 – Suchý 1468m ztz 0:15 – sedlo pod Suchým 0:45 – chata na Kľačianskej Magure 1:30 – Turčianske Kľačany

P
revýšenie: 1330 m
žka: 19,5 km
Čas: 8:00 hod

Prvá trasa vyznačená v roku 1930 viedla južnou rázsochou Malého Kriváňa do Sučian, ale začiatkom 70-tych rokov musela ustúpiť vojenskej strelnici, ktorú postavili nad Sučanmi (392 m) a Turanmi. Miestni obyvatelia však zvykli chodník využívať aj napriek zániku značky a vydupaný, jasne viditeľný chodník z Malého Kriváňa smerom k
chate Vendovka zachránil pri nepriaznivom počasí nejedného turistu. Tešíme sa, že sa pohyb v tejto lokalite opäť zlegalizoval. Vďaka patrí sučianskym turistom a obci Sučany, ktorí spoločne vybavili všetky potrebné povolenia. Značka začína v Sučianskej doline kúsok od zákazu vjazdu, kde je možné aj nechať auto. Sem sa dá dostať asfaltkou cez miestnu časť Hrabiny (za Váhom). Od zákazovej značky prejdeme doprava cez potok a po pár desiatkach metrov zbadáme chodník odbáčajúci do svahu vľavo. Tu sú nakreslené nové modré značky. Chodník nás vedie hrebienkom ponad Sučiansku dolinu. Po čase prídeme na rúbanisko, z ktorého vidieť kúsok hrebeňa so Suchým a Bielymi skalami (dole v doline pod rúbaniskom je chata Koniarka). Po rúbanisku chodník chvíľu vedie hustou mladinou strmo hore, aby nás po chvíli vypľul na zvážnici, ktorá vedie z doliny. Tu sa dáme opäť vpravo a pokračujeme chvíľu zvážnicou na miesto zvané miestnymi Drgová (895 m). Ide o križovatku lesných ciest, odkiaľ pokračujeme strmo hore do lesa. Zaujímavosťou je, že kedysi sa zvykli čučoriedkoví zberači vyvážať autom až sem. Z Drgovej opäť strmo hore lesom, križujeme opäť zvážnicu a už stúpame čučoriedčím okolo starej maringotky (V3S-ka). To už sme pod Veľkou Kráľovou (1170 m). Ostáva nám posledný úsek pred chatou Vendovka (1350 m), ktorá slúži sučianskym turistom. Chata býva zamknutá, ale malá predsieň zvykne ostávať otvorená. Za chatou je prameň. Od Vendovky Malý Kriváň (1671 m) vyzerá na dosah, avšak čaká nás stále cez 300 výškových metrov. Stúpame čučoriedčím a kosodrevinou miernym traverzom Meškalky v juhovýchodnom svahu Až na Malý Kriváň.

Malý Kriváň - 1671 m n. m.
Druhý najvyšším vrchom pohoria Malá Fatra je Malý Kriváň (1671 m n. m.). Tento vrch leží v hlavnom hrebeni fatranského podcelku Krivánska Malá Fatra. Jeho vrchol pokrytý vápencovými skaliskami ponúka pôsobivý výhľad na okolité doliny i známe malofatranské končiare ako Veľký Kriváň, Malý a Veľký Rozsutec, Pekelník či Chleb. Podobne ako celá oblasť Krivánskej Malej Fatry, i Malý Kriváň je charakteristický vzácnou vápnomilnou vysokohorskou vegetáciou. Na vrchol Malého Kriváňa vedú viaceré značkované turistické chodníky. Najčastejším východiskom túr naň je chata Vrátna, Bránica či Krasňany.

Suchý - 1468 m n. m.
Mohutný vápencový vrch Suchý leží v najjužnejšej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry, významného geografického podcelku Malej Fatry. Vrch je známy vďaka horskej Chate pod Suchým, ktorá sa nachádza na jeho úpätí. Na severnom svahu Suchého sa rozkladá rovnomenná národná prírodná rezervácia so vzácnymi lesnými spoločenstvami miestami až pralesovitého rázu, tiež s porastmi kosodreviny vo vyšších polohách a so vzácnym živočíšstvom. Vrchol Suchého poskytuje vystúpivším podmanivé výhľady do širokého okolia – na Žilinu, na Súľovské vrchy, Kysucké Beskydy či Veľkú Fatru. Východiskom túr na vrch Suchý môže byť napríklad Nezbudská Lúčka či Turčianske Kľačany.

Chata pod Kľačianskou Magurou
Hovorovo nazývaná len Magura, patrí k najčastejším turistickým cieľovým bodom z Turčianskej kotliny. Niet sa čo diviť, patrí medzi najdostupnejšie chaty v Turci a jej okolie poskytuje krásne ďaleké výhľady na celý Turiec, lúčanskú časť Malej Fatry a Veľkú Fatru. Najkratšou prístupovou cestou z civilizácie je zelená značka z Turčianskych Kľačian, kam vedie linka 27 mestskej hromadnej dopravy v Martine. Značka začína na konečnej zastávke (cca 2.00 h). Chvíľu vedie dedinou a dôležité je na konci dediny neprehliadnuť odbočenie značky doľava cez potok. Inak vás cesta dovedie do Kľačianskej doliny. 

Dĺžka trasy: 19.50 km
Prevýšenie: 1330 m

29.08. 2020 VEPORSKÉ VRCHY – KLENOVSKÝ VEPOR

Dátum konania: 29.08.2020
Trasa:

Klenovský Vepor - 1338 m n. m.
Najvýraznejším vrchom Veporských vrchov je Klenovský Vepor, ktorý dal meno celému pohoriu. Samotnému vrchu dala zase meno divá sviňa – unikátna lichobežníková silueta hory totiž ľuďom oddávna pripomínala chrbát „vepra“, zvieraťa, ktorým sa kedysi tunajšie lesy len tak hemžili. Vrcholová časť Klenovského Vepra je zalesnená, z niektorých miest sa ale otvárajú pekné výhľady, najmä na hrebene Veporských a Stolických vrchov. K ďalším atraktivitám vrcholovej časti hory patria krásne andezitové bralá, ktoré predstavujú zvyšky sopečného príkrovu. Klenovský Vepor bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzajú sa tu totiž vzácne hlboké lesy s množstvom chránených druhov fauny a flóry. Asi polovica rezervácie má charakter pralesa. Návštevníkom sa tu naskytajú úchvatné pohľady na mohutné stromiská a popadané mŕtve drevo umocňujúce pralesovitý vzhľad hvozdu. Na Klenovský Vepor vedie viacero značkovaných chodníkov. Vrch je pomerne odľahlý, výstup naň je preto zväčša dosť dlhý. Klenovský Vepor (1338 m n. m.) je najvýraznejším vrcholom v pohoria Veporské vrchy v oblasti Slovenského rudohoria. Oblasť je opradená mnohými legendami a za svoje meno vďačí typickému tvaru pripomínajúcom chrbát divej svine, teda "vepra", podľa čoho ho spoznáme takmer z každého vrchola Slovenka.
Vrchol je situovaný na hlavnom hrebeni, kde pramení zo severnej strany Čierny Hron a na južnej strane Veporský potok zdroj Klenovskej Rimavy. Klenovský Vepor je štátnou prírodnou rezerváciou, pod hrebeňom na severných a severozápadných svahoch je chránený pralesový porast pôvodných karpatských zmiešaných lesov. Veporské vrchy sú zároveň rukolapným príkladom možnosti harmonického súžitia človeka s prírodou. Práve tu, najmä v oblasti vrchárskych obcí Lom, Drábsko a Sihla možno dodnes nájsť množstvo obývaných horských samôt, lazov a hospodárstiev, ktoré spĺňajú predstavu o tom, čo dnes ekológovia moderným slovníkom nazývajú trvalo udržateľný rozvoj. Putovanie touto pôvabnou krajinou, kde sa striedajú hlboké pralesy s rozsiahlymi poľanami a pasienkami, patrí k tomu najkrajšiemu, čo môžu vnímavému návštevníkovi slovenské hory ponúknuť. Centrálnu a asi najkrajšiu časť Veporských vrchov tvorí podcelok Balocké vrchy, vrcholiace Klenovským Veprom (1 338 m). Ten dal meno celému pohoriu, je výraznou krajinnou dominantou a lokalitou, na ktorú sa viažu mnohé povesti a legendy. Veľmi zaujímavý je Klenovský Vepor aj z pohľadu stavby. Celé Veporské vrchy (a prevažnú časť Rudohoria) budujú hlbinné, metamorfované horniny centrálnokarpatského kryštalinika. Preložené do normálnejšieho jazyka - všetko možné, ale sopečné horniny nie. A predsa tvoria práve charakteristický, skalnatý vrcholový chrbát Vepra vulkanity - konkrétne andezitové bralá. Je to zvyšok mohutného sopečného pokrovu, ktorý sem zasiahol zo susedného vulkanického pásma v treťohorách, prekryl túto oblasť a zanechal za sebou niekoľko izolovaných ostrovčekov. Geneticky a vekovo príbuzný je mu Ľubietovský Vepor v Poľane (ktorá je však vulkanická celá). A tu kdesi treba hľadať dôvod nápadnej podoby oboch vrchov… 

Dĺžka trasy: 0.00 km

12.9.-14.9.2020 TROJDŇOVKA – STRÁŽOVSKÉ VRCHY, NITRIANSKE RUDNO

Dátum konania: 12.09.2020
Trasa:

1.deň
Homôlka čtz 0:10 – sedlo Košariská 0:10 – Za Židovým 0:40 – Rychtárske ženky 1:15 – Nad Krišofovcami 1:15 – Demovec 0:40 – Závadská poľana 0:15 – Pod Capárkou 0:55 – Suchý mtz 1:40 - Liešťany

Prevýšenie: 850 m
žka: 19,1km
Čas: 6:00 hod

Priehrada Nitrianske Rudno
Na hornom toku riečky Nitrica v Rudnianskej kotline bola vybudovaná priehrada, ktorá dnes predstavuje obľúbené miesto letnej rekreácie. Na jej brehu sa rozkladá rekreačný areál so športoviskami a s možnosťou stravovania, rýchleho občerstvenia i ubytovania rozličných typov. Samotnú vodnú nádrž možno využiť na kúpanie, rybolov, jachting či vodné športy.

Homôlka
(906,6 m.n.m.)
Lleží v Strážovských vrchoch, východne od obce Dolná Poruba. Na severozápadnom úpätí vrcholu sa rozprestiera prírodná rezervácia Pod Homôľkou, ktorá sa vyznačuje súborom chránených a ohrozených druhov rastlín v lúčnych ekosystémoch Strážovských vrchov. Pod vrcholom sa nachádza rekreačná oblasť Homôlka, známa ako centrum letnej i zimnej turistiky, ako aj Chata Homôlka, ktorá je celoročne otvorená. K dispozícií sú aj 2 stredne náročné zjazdovky a 3 vleky.

Suchý vrch
(1 028 m n. m.)
Je čiastočne odlesnený vrchol, ktorý leží v Strážovských vrchoch, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy. Ide o kryštalický masív susediaci s Čiernym vrchom.

Nitrické vrchy
Sú geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Pohorie sa nachádza na území okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou a ohraničuje ju Rudnianska kotlina z východu, Hornonitrianska kotlina z juhovýchodu a Bánovská kotlina z juhozápadu. Na severozápade nadväzuje Trenčianska vrchovina a na severe Zliechovská hornatina. Najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).

2.de
ň - Strážov 1214m
Zliechov ztz 2:00 – Sútok potokov žtz 0:50 – sedlo Samostrel ztz 1:20 – Čierny vrch 0:40 - Pod Strážovom čtz 0:10 – Strážov 0:10 – Pod Strážovom 1:00 – Zliechov

P
revýšenie: 960 m
žka: 13,4 km
Čas: 6:10 hod

Strážov 1213m – strážca strážovských lazov
Nad tichou krásou Strážovských vrchov bdie početný zástup osamelých horských velikánov. Najvyšší z nich , Strážov, sa svojimi dolomitovými útesmi dvíha až do výšky 1213m nad hladinu dnešných morí. Rozkladá sa medzi Čičmanmi a Zliechovom. Horské lúky, rokliny a skalné útesy Strážova sú domovom rôznorodej vzácnej kveteny, vďaka ktorej bol tento vrch oddávna obľúbeným cieľom botanikov. Už v roku 1804 tu botanizoval Anton Rochel, rakúsky prírodovedec, ktorý v prvom desaťročí 19.storočia pôsobil ako lekár grófa Aspremontého v Lednických Rovniach, založil tam aj unikátnu botanickú záhradu. Rastliny, ktoré na Strážove nazbieral, sa z jeho herbára dostali do múzeí v celej Európy, ba vraj aj v Japonsku. Každý z biotopov Strážova má svoju vzácnu kvetinovu výzdobu. Ponad záhony kvetov poletujú vzácne druhy motýľov – vidlochvosty i vrátane vzácneho jasoňa červenookého. Strážov neponúka kruhový výhľad. Pohľad na severovýchod je tienený lesom, ale zo sústavy skalných terás na vrchole sa otvára fascinujúca paleta pohľadov do hlbočiny pod nohami, na labyrint strážovských kotlín, popretkávaných stužkami cestičiek v údoliach a cez horské priesmyky. Doďaleka sa rozkladajú osamelé lazy, strážené krivolakými chrbtami strážovských a nitrických vartášov – Okrúhly vrch, Čierny vrch, Suchá hora, Homôľka, Vápeč, Gabrišské vrchy nad Mojtínom....Tesne oproti nám uzatvára bralami ovenčený masív Sokolia pod severnými svahmi Strážova nádhernú dolinu Strážovského potoka, vyzdobenú po oboch stranách stužkami ružovkastých vápencových masívov . Na severe známa kontúra Manínov, Žibrid, rohatý labyrint Súľovských skál s charakteristickým zubom Brady. Strážov starostlivo stráži tichú nádheru svojho malebného kráľovstva. Dúfajme, že ju ustráži.

Strážovské vodopády
V sedle neďaleko vrchu Strážov, v prekrásnom prostredí tichého a nedotknutého lesa, ukryla príroda dva pôsobivé vodopády. Tieto vodopády, konkrétne Dolný a Horný Strážovský vodopád, sú vysoké 6 (Dolný) a 9 (Horný) metrov a nachádzajú sa neďaleko od seba na Strážovskom potoku. Priamo k nim nezachádza nijaký značkovaný chodník, napriek tomu ich však navštívi nejeden turista prechádzajúci touto oblasťou. Východiskom túr k vodopádom môže byť chata Červíková, resp. obec Pružina.

3.de
ň - Malá Magura
Dlžín mtz 1:40 – Boškovie laz čtz 0:20 – Panský háj 0:40 – Šútovské sedlo 0:45 – Kaplnka Sv.Vendelína žtz 0:45 – Bojnice kúpele

P
revýšenie: 626 m
žka: 12,7 km
Čas: 4:10 hod

Malá Magura
Rozlohou najmenší zo štyroch podcelkov Strážovských vrchov, je ako taký klin, vrazený zo severu do Hornonitrianskej kotliny. Jej masívny hrebeň sa plynulo dvíha od Bojníc po Boškovie laz, potom je to také húpavé hore – dole až na najvyšší bod na Magure (1141 m). O kúsok ďalej, z Malej Magury, prudko padá do sedla Obšiar. Tam už začína ďalší podcelok Strážovských vrchov – Zliechovská hornatina, konkrétne jej časť Javorinka, kde sa ráz krajiny výraznejšie zmení, najmä časté výhľady pribudnú.

Boškov laz
(935 m.n.m.)
Je zalesnený vrchol ležiaci v Strážovských vrchoch. Z vrcholu nie sú priame výhľady do okolia. Výhľad je možný len z okolitých starých stromov, pričom vidieť Nitrické vrchy. Druhý pekný výhľad poskytuje miesto nachádzajúce sa medzi Magurou a Boškovým lazom. Poskytuje pekný výhľad na Rokoš, Suchý, Čierny vrch a Rudniansku dolinu. Z rúbaniska situovaného hneď vedľa možno obdivovať Valaskú Belú a okolie.Z Dlžína stúpa ponad Hrádok nad Dlžínom na Panskú horu a ďalej na Boškovie laz. Tu sa spája s červeno značeným turistickým chodníkom a pokračujú spolu na Panský háj, kde sa rozdeľujú. Strážovské vrchy na rozdiel od iných pohorí nemajú ústredný chrbát a sú rozdelené do niekoľkých menších povrchových celkov. Rieky rozčlenili dno kotliny na nízke chrbty a plytké doliny, ktoré tvoria pahorkatinu. Najvyšší vrch pohoria je Strážov 1213 m. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny.

Dlžín
Severovýchodne od obce v okrajovej polohe Rudnianskej kotliny sa dvíha trávnaté návršie s pozostatkami zaniknutého stredovekého hrádku. Hrádok tvorí vrcholová plošina približne elipsového tvaru, voľakedy obohnaná kamennými hradbami, ktoré pripomínajú miestami ešte badateľné zvyšky múrov. Na základe terénnych výskumov a nálezov keramického materiálu možno život na tomto mieste datovať do 12. až 13. storočia. V Rudnianskej kotline mal najstaršie rodové sídla domáci šľachtický rod Diviackovcov.

Bojnický zámok
Klenotom nielen Hornej Nitry je rozprávkový Bojnický zámok, ktorý patrí k najnavštevovanejším a najkrajším kultúrno-historickým pamiatkam na Slovensku. Jeho predchodca bol stredoveký hrad a až gróf Ján Pálffy dal celý objekt na konci 19.storočia prestavať do súčasnej podoby. Príčinou prestavby vraj bola láska grófa ku krásnej kontese de Jean Ville z Francúzska. Jej otec bol však proti tomuto zväzku a nechcel ju vydať za nápadníka z ďalekého Uhorska, ktorý nemá ani poriadny zámok. Aj grófa hnevala predstava, že by svoju vyvolenú priviedol od oltára do nevľúdneho a zúboženého hradu. A tak sa pre ňu rozhodol najprv pripraviť bývanie, ktoré by sa ponášalo na jej rodisko. Kým však gróf v Bojniciach prestavoval hrad, kontesa sa vydala za iného a z veľkej lásky zostal len čarovný zámok. Ján Pálffy sa úplného dokončenia prestavby nedožil, zomrel vo Viedni v roku 1908.

Dĺžka trasy: 0.00 km

03.10.2020 VYSOKÉ TATRY – SLAVKOVSKÝ ŠTÍT 2452m

Dátum konania: 03.10.2020
Trasa:

Starý Smokovec mtz 1:15 – Široký kopec 4:00 – Slavkovský štít 3:30 – Široký kopec čtz 0:20 – Hrebienok ztz 0:40 – Starý Smokovec

Prevýšenie: 1522m
žka: 16,2 km
Čas: 9:45 hod

Istý horolezec nazval Matterhorn “čarokrásnou hŕbou skál”. Niežeby sa Slavkovský štít podobal dáko na svojho alpského kolegu, skôr naopak, jeho kontúra je zavalitá, trochu ťarbavá, pravý opak neďalekého Lomničáku. Ale keď sa naň vydriapete a rozhliadnete sa navôkol, iste sa presvedčíte: táto hŕba skál je čarokrásna.Nepatrí ani k velikánom Tatier, donedávna bol vraj najvyšším. Počas ničivého zemetrasenia 6.8.1662 sa vraj z končiara vrchu odlúplo voľajákych 300 výškových metrov a skotúľalo do doliny. Čaro Slavkovského štítu spočíva v jeho unikátnej vysunutej polohe, vďaka ktorej je výhľad z neho veľkolepý. Na mieste Slavkovských kyseliek vyrástol koncom 18.storočia Starý Smokovec . V 70.rokoch 19.storočia postavil Uhorský karpatský spolok turistické chaty pod Hrebienkom a pri Slavkovských plieskach. Jedna čoskoro vyhorela a druhú strhla lavína. Maximilián Weitz za pomoci sponzorov upravil chodník na Nos a predľžil ho až na vrchol štítu. Pre lenivejších turistov vybudoval v dolnej časti Štrbavého hrebeňa Slavkovskú vyhliadku – plošinu so železným zábradlím a lavicami a nazval ju Maximiliánka.Od roku 1908 premávala pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok a mala pokračovať až na vrchol štítu. Budapeštiansky ing. E.Torok mal aj stavebné povolenie, ale všetko prekazila prvá svetová vojna. V lete i v zime je čarokrásna hŕba skál nad Starým Smokovcom miestom nádherných výhľadov. Už Fridrich Fuchs roku 1863 v jednom z prvých tlačených sprievodcov po VT napísal: “ Kto chce poznať vysokohorskú prírodu Centrálnych Karpát v jej celosti, teda získať prehľad aj o najvyšších štítoch, a kto sa chce z vtáčej perspektívy potešiť pohľadom na vnútornú stavbu týchto vrchov, kto chce byť účastný veľkolepého divadla, aké predstavuje širokánsky rozhľad a pútavý pohľad z nadoblačnej výšky na bezprostredne blízko ležiace dediny a mestá, urobí najlepšie, keď vystúpi na Slavkovský štít.” Názov Slavkovského štítu patrí medzi najstaršie názvy slovanského pôvodu vo VT. Na štít prešiel z obce, ktorá ho vlastnila – slávskych osadníkov volali Slavkovom. Nachádza sa na juhovýchodnom konci rozľahlej, 6km dlhej vedľajšej rázsochy, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa VT z Východnej Vysokej. Vypína sa nad Slavkovskou dolinou a nad Veľkou Studenou dolinou. Do Slavkovskej doliny spadá juhozápadnou stenou a niekoľkými nevýraznými rebrami. Naopak, do Veľkej Studenej doliny spadá labyrintom strmých skalných stien, pilierov a žľabov. Dlhý juhovýchodný Štrbavý hrebeň sa stráca kdesi nad Hrebienkom, z jeho hornej časti vyrastá Slavkovský nos, ktorý obyčajne voláme Nosom, hoci dávno mu s obľubou hovorili Kráľovský nos, lebo ktosi tvrdil, že sa naň vyštveral samotný Matej Korvín. Pri pohľade z Popradu na panorámu VT sa stráca medzi ostatnými vrcholmi susedných štítov. Viac vynikne začiatkom zimy, keď jeho oblé tvary zahalí sneh. Vtedy je zrazu mohutný a krásny. Nie nadarmo ho volajú tatranskou Fudžijamou.

Dĺžka trasy: 16.20 km
Prevýšenie: 1522 m

Strana [ 1 ] [ 2 ]
Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa

( účastníkov)
 
Tipy pre vás
06.06.2020 MALÁ FATRA – KĽAK 1352m

Dátum: 06.06.2020
Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 985 m
Voľných miest: 0

27.6.2020 NÍZKE TATRY – BABA, MESIAČIK

Dátum: 27.06.2020
Dĺžka trasy: 13.50 km
Prevýšenie: 1090 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 2. jún,
meniny má Xénia, Oxana.

Počasive pre Slovensko