Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV
Aktuality
22.07.2022

Nastal čas zistiť záujem o našu Trojdňovku 2022. Budeme ubytovaní na chate Bukvica, fotky si nájdite cez megaubytovanie. Kto má záujem nech sa ozve na môj mobil, alebo aj sem na našu diskusiu DO KONCA JÚLA. Ďakujem 

Návštevnosť
Celkom: 659175
August: 1185
Dnes: 17
Online: 2

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 6

27. 08. 2022 ORAVSKÉ BESKYDY – BABIA HORA 1725 z POĽSKA

Dátum konania: 27.08.2022
Trasa:

sedlo Krowiarki mtz 0:40 – Szkolnikowe Rozstaje 1:00 – Markowe Szawiny žtz 1:15 /cez Perč Akademikow/ - Babia hora čtz 1:00 – Gora Sokolica 0:45 – sedlo Krowiarki

prevýšenie: 805 m
dĺžka: 14,5km
čas: 6:00 hod

Babia hora
Dominantou Hornej Oravy a zároveň najvyšším vrchom pohoria Oravské Beskydy je vrch Babia hora nachádzajúci sa na slovensko-poľskej hranici v katastri obce Oravská Polhora. Jeho vrchol predstavuje najsevernejší vyhliadkový bod Slovenska. Veľkolepý kruhový výhľad, ktorý sa z neho naskytá, si svojho času vychutnávali také osobnosti, ako Pavol Országh Hviezdoslav či vášnivý turista a lyžiar Karol Wojtyla (neskorší pápež Ján Pavol II.). Početné výstupy druhého menovaného pána pripomína i pamätná tabuľa. Zaujímavosťou je, že túto tabuľu osadili po roku 1989 na mieste staršej pamätnej tabule, ktorá informovala o údajnom výstupe V. I. Lenina na Babiu horu.
Babia hora leží na severnom okraji karpatského oblúka a zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu. Niet sa preto čomu čudovať, že je tu zväčša chladné a vlhké podnebie s častými hmlami a zrážkami.
Východiskom túr na Babiu horu je spravidla lokalita Slaná voda pri Oravskej Polhore. Túra je mimoriadne pekná a zaujímavá, a to i vďaka rôznorodosti tunajšieho prírodného bohatstva; na úpätí vrchu sa nachádzajú početné močiare a rašeliniská charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd, v stredných polohách sa rozprestiera pôvodný hustý prales, ktorý vyššie postupne vytláča kosodrevina a horské lúky. Samotný vrchol je tvorený zaujímavým skalným rumoviskom. Babia hora je hranicou aj medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej (poľskej) strany odvodňuje rieka Visla, ktorá patrí do úmoria Baltského mora. Z južnej (slovenskej) ju odvodňuje rieka Orava (Biela Orava), ktorá je súčasťou povodia Váhu a patrí do úmoria Čierneho mora. Babia hora je tvorená z odolnejších pieskovcov i karpatského flyšu a charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí množstvo močiarov a rašelinísk. Vyskytuje sa tu väčšie množstvo prameňov a na poľskej strane i menšie plieska (po poľsky stawky). V kopci by mala byť i pieskovcová jaskyňa.

Przelez Krowiarki
Przelez Krowiarki (1 010m) je sedlo nachádzajúce sa v poľskom pohorí Beskid Żywiecki. Sedlo Krowiarki oddeľuje Babiu horu od vrcholu Polica. Názov je odvodený od ľudového označenia pastierov kráv, ktoré tu vo veľkom počte pásli kravy. Ide o najvyššie položené miesto v Západných Beskydoch, ktoré je prístupné autom. V sedle bol vybudovaný symbolický hrob prof. Zenóna Klemensiewicza, ktorý zahynul v roku 1969 počas leteckej havárie na vrchole Polica.

Mokrý Stawek
Mokrý Stawek (1 025m) je horské jazierko nachádzajúce sa vo východnej časti masívu Babia Góra, v severnom úpätí Sokolice, v pohorí Beskid Żywiecki. Kedysi bolo jazierko považované za jazero ľadovcového pôvodu, neskoršie výskumy potvrdili vek jazierka asi 6 000 rokov. V polovici 19. storočia sa nazývalo aj ako Rybné jazierko, ryby sa tu však nevyskytujú napriek viacerým snahách o jeho zarybnenie. Jazierko má rozlohu asi 450 metrov štvorcových, priemerná hĺbka je 2 až 2,5 m. V priebehu dlhotrvajúcich dažďoch sa hladina vody v rybníku výrazne zvyšuje. Napríklad v roku 1934 voda pretekala, hĺbka jazierka bola až 5 metrov. V letnom období je hĺbka menšia. 

Dĺžka trasy: 14.50 km
Prevýšenie: 805 m

09. 09. - 11. 09. 2022 TROJDŇOVKA – BRANISKO, BACHUREŇ

Dátum konania: 09.09.2022
Trasa:

1.deň Lačnovský kaňón

Kopytovská dolina, rázc. Mtz 0:45 – Lačnovský kanon, ústie čtz 0:15 – Lačnovský kanon 0:25 – Lačnov – 0:40 – Lačnovske sedlo ztz 0:30 – sedlo Zakrut miestna červená 0:30 – Camp Zlaté Kopyto

prevýšenie: 540 m
dĺžka: 10,0 km
čas: 3:00 hod

2.deň Smrekovica 1199m

Camp Zlaté Kopyto miestna červená 0:45 – Zákrut ztz 0:30 – Boldigáň 0:15 – Pod Kravcovou mtz 0:30 – sedlo Smrekovica 0:10 – Smrekovica 0:05 – sedlo Smrekovica 0:20 – Pod Kravcovou 0:45 – Kopytovská dolina, rázc. Žtz 0:30 – Camp Zlaté Kopyto

prevýšenie: 675 m
dĺžka: 14,0 km
čas: 5:00 hod

3.deň Mindžová 920m

Lipovce mtz 0:45 – Nad Sošňom 0:20 – sedlo Mindžová čtz 0:30 – sedlo Búče žtz 0:45 - Lipovce

prevýšenie: 390 m
dĺžka: 8,0 km
čas: 3:00 hod

Lačnovský kaňon
V pohorí Branisko, medzi obcou Lipovce a osadou Lačnov, sa ukrýva jedinečný 2 km dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Túto turisticky nesmierne atraktívnu lokalitu možno nájsť v mapách a v literatúre pod rôznymi menami; najčastejšie sa označuje ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka, niektorí ju však nazývajú i Malým Slovenským rajom.
O tom, že je toto pomenovanie na mieste, sa môže na vlastné oči presvedčiť každý. Divoká úžina lemovaná strmými svahmi a skalnými stenami je plná prekrásnych prírodných scenérií, nachádzajú sa tu vodopády, obrie hrnce a do výšin sa týčiace bizarné skalné útvary.
Najznámejším z týchto útvarov je tzv. Kamenná baba. Povesť vraví, že ide o zlú macochu, ktorá chcela svoje nevlastné dieťa zhodiť zo skaly, no než tak stihla učiniť, skamenela. Po Kamennej babe je pomenovaná i chránená prírodná rezervácia, na území ktorej Lačnovský kaňon leží, a ktorá sa okrem zaujímavých prvkov neživej prírody vyznačuje i výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Možno tu nájsť napríklad ojedinelé divo rastúce ľalie či orchidey.
Lačnovský kaňon je prístupný náučným chodníkom, ktorého východiskami sú obec Lipovce a osada Lačnov. Tento chodník prekonáva rôzne prirodzené prekážky; viackrát prekračuje koryto potoka, vedie šikmými skalami a okolím vodopádov. Exponované miesta sú vybavené kovovými schodmi, rebríkmi a pomocnými reťazami, vďaka čomu možno túru absolvovať bez akejkoľvek špeciálnej výbavy.

Lipovský hrad
Pozostatky Lipovského hradu nájdeme na konci úzkeho zalesneného vápencového brala zvaného Zámčisko, Jazvečia hora či Varhoška, ktoré sa vypína nad Lačnovským kaňonom. Hrad bol postavený v 13. storočí ako obranná kráľovská pevnosť, veľmi skoro bol však darovaný miestnemu šľachtickému rodu. V dejinách nezohral veľkú úlohu. Zbúrali ho koncom kuruckých vojen v roku 1591, zrejme preto, aby v ňom nemohla nájsť útočisko odbojná šľachta. Do dnešných dní sa z tvrdze zachovali iba neveľké zvyšky veže, paláca a obranných múrov, v teréne vidno časti niekdajšej hradnej priekopy a obranných valov.
K Lipovskému hradu sa viaže legenda, ktorú vo svojom diele Povesti o hradoch literárne spracoval spisovateľ Ján Domasta. Povesť hovorí o nešťastnej láske dievčiny Hanky, ktorá sa spoločne so svojím dieťatkom od žiaľu premenila na skalu dodnes stojacu v oblasti Lačnovského kaňonu pod Lipovským hradom. Práve po tejto skale bola vraj neskôr pomenovaná aj tunajšia prírodná rezervácia Kamenná baba.
Lipovský hrad dnes predstavuje zaujímavý, i keď nie veľmi známy turistický cieľ. K atraktivite miesta prispieva nedotknutý les i pekná vyhliadka, z ktorej možno pozorovať niekoľkokrát spomínaný turisticky obľúbený Lačnovský kaňon.
K zrúcanine, žiaľ, nevedie oficiálny značkovaný turistický chodník. Prístup ukazuje informačná a smerová tabuľa situovaná približne v strede štátnej cesty medzi Lipovcami a Lačnovom (GPS: 49.062118, 20.938693). Pri tabuli sa nachádza drevený kríž, včelín a miesto vhodné na parkovanie. V budúcnosti by mal odtiaľto viesť k hradu náučný chodník.

Jaskyňa Komín
V katastri obce Lipovce, na južnom svahu tzv. Čerenej skaly, sa v nadmorskej výške 817 m . nachádza verejnosti voľne prístupná jaskyňa zvaná Komín. Jaskyňu s celkovou dĺžkou 18 metrov tvorí spočiatku vodorovná chodba, ktorá sa ku koncu zužuje a stúpa, meniac sa v zasutý komín. Vodorovná časť chodby, nakoľko je pomerne priestranná, slúžila koncom 2. svetovej vojny ako úkryt protifašistických bojovníkov. Na skalnom brale nad jaskyňou Komín sa nachádza vyhliadková plošinka, z ktorej sa naskytá pekný pohľad na vrch Smrekovicu, Levočské vrchy i za nimi sa dvíhajúce Vysoké Tatry. K jaskyni sa možno dostať po neznačenej, avšak dobre viditeľnej odbočke zo žlto značeného turistického chodníka spájajúceho Kopytovskú dolinu a Lačnovský kaňon. Východiskom túr môžu byť obce Šindliar, Lipovce či osada Lačnov.

Roklina Voroblík
Divoká roklina Voroblík nachádzajúca sa v pohorí Branisko, neďaleko osady Lačnov, je skutočným prírodným klenotom východného Slovenska. Pyšní sa vzácne nedotknutou prírodou s veľkým množstvom malých vodopádov, miskovitých priehlbín zvaných krútňavové hrnce či zaujímavých skalných útvarov. Svojím charakterom môže pripomínať tiesňavy Slovenského raja, jej prechod je však v dôsledku absencie rebríkov, stúpačiek i turistického značenia o poznanie náročnejší a predstavuje naozajstné dobrodružstvo. Východiskom túr do rokliny Voroblík môžu byť obce Lipovce či Šindliar. Z nich sa treba dostať na Rázcestie Kopytovská dolina, odtiaľ po žltej značke a následne neznačeným chodníkom až k poslednej chatke pod Červenou skalou. V jej blízkosti sa potok vetví – vľavo tečie potok Chmeľová, vpravo potok Voroblík tvoriaci rovnomennú roklinu. Popri koryte tohto potoka vedie vyšliapaná lesná cesta. Po prechode rokliny sa možno napojiť na červeno značený turistický chodník medzi Lačnovským sedlom a osadou Lačnov.

Bachureň - 1081 m
Pohorie Bachureň rozkladajúce sa na severovýchodnom Slovensku v častiach okresov Sabinov a Prešov nevyniká ani výškou, ani bizarnými skalnými útvarmi, neotvárajú sa z neho ďaleké výhľady na polovicu Slovenska, a ani zaujímavosť, že tu bolo nájdených až 108 druhov mäkkýšov asi veľmi veľa ľudí neohúri. Napriek tomu je toto pohorie turistami pomerne často navštevované. Môže za to jeho nádherná príroda a nenáročnosť tunajších turistických trás. Jedným z návštevníckych cieľov Bachurne je jej rovnomenný najvyšší vrch vypínajúci sa do výšky 1081 m n. m. Na jeho vrchole sa nachádza lavička, z ktorej si možno vychutnať pekný, hoc obmedzený výhľad, okrem iného napríklad na Vysoké Tatry. Vrch je prístupný po značených turistických chodníkoch vedúcich z obcí Nižný Slavkov, Vyšný Slavkov či Lačnov do Sedla pod Bachurňou. Z tohto sedla sa dá neoznačeným chodníkom dostať až na vrchol. Tým, ktorí sa rozhodnú pre túto túru, budú okrem iného odmenou i kvantá lesných plodov nachádzajúce sa pri lesnej ceste.

Smrekovica - 1199 m
Jadrové pohorie Branisko známe najmä vďaka rovnomennému tunelu, ktorý pod ním vedie, predstavuje prirodzenú hranicu medzi regiónmi Spiš a Šariš. Súc popretkávané množstvom turistických chodníkov, možno v ňom absolvovať veľa pekných túr. K tým najzaujímavejším patrí túra na najvyšší vrch pohoria, Smrekovicu (1199 m n. m.). Trasa vedie zväčša hustým lesom, výstup je miestami strmý, k nijak náročným však určite nepatrí. Z odlesnených vrcholových častí Smrekovice sa otvára niekoľko obmedzených, no veľmi pekných výhľadov na oba spomínané regióny. Obzvlášť pôsobivý je výhľad na Levočské vrchy a Vysoké Tatry. Na samotnom vrchole sa nachádza kríž, lavičky, ohnisko i prístrešok. Smrekovica je prístupná po značených turistických chodníkoch. Východiskom túr na ňu môže byť priesmyk Branisko, obec Vyšný Slavkov či obec Šindliar.

Buče - 1005 m
Vrch Buče vypínajúci sa nad osadou Lačnov geograficky patrí do málo známeho, ale veľmi pekného pohoria Bachureň. Na jeho severovýchodnom svahu sa rozprestiera rekreačné stredisko, v juhovýchodnom svahu sa zase nachádza jediná sprístupnená jaskyňa prešovského okresu – Zlá diera. Dlhý lúčnatý hrebeň vrchu je obľúbeným miestom paraglidistov i priaznivcov horskej cyklistiky. Otvárajú sa z neho prekrásne výhľady na podhorské dedinky i okolité vrchy Bachurne a Braniska. Najvyšší bod vrchu Buče leží v nadmorskej výške 1005 m. O niečo nižšie sa nachádza miesto s dreveným krížom a malým posedením. Najjednoduchší prístup na Buče je z obce Lipovce či z osady Lačnov. Trasa vedúca lesmi i lúkami je plná nádherných krajinárskych scenérií.

Parkaň
V severnom svahu vrchu Mindžová, mimo značených turistických chodníkov, sa ukrýva strhujúca priekopová prepadlina Parkaň, niekedy označovaná i tajomným názvom Zloskalka. Približne 300 metrov dlhá úžina so skalnými stenami vysokými miestami až 10 m, s prevismi, neprístupnými jaskyňami a prírodnými útvarmi neraz bizarných tvarov, ktorej atmosféru dotvára bujná prales evokujúca vegetácia, je ideálnym výletným miestom pre fajšmekrov a dobrodruhov, ktorým sa tradičné uhladené cesty dávno zunovali. Prepadlina je priechodná neznačeným chodníkom vedúcim jej divokým dnom, a tiež vyšliapanou cestou po okraji skál, z ktorej sa naskytajú pôsobivé pohľady nadol. K samotnej Parkani sa možno dostať vyšliapaným chodníkom z vrcholu Mindžovej i po lesných cestách-necestách od parkoviska pri dolnej stanici vleku strediska Búče. Prechod roklinou môže byť nebezpečný, preto treba dbať na zvýšenú opatrnosť. V lokalite sa nachádzajú čerstvé odtrhy, nestabilné sute, skryté jamy a jaskynky.

Rajtopíky - 1036 m
Vrch Rajtopíky ležiaci v južnej časti pohoria Branisko je veľmi pekným turistickým cieľom. Jeho členitý skalnatý hrebeň ohraničený strmými zrázmi poskytuje miestami skutočne pôsobivé výhľady na veľkú časť Spiša. Hlavnou devízou vrchu sú však krásne skalné útvary – bašty, veže, menšia nekrasová jaskynka, a najmä najznámejšia atrakcia – majestátna, 4 m vysoká skalná brána/okno. Západný svah Rajtopíkov bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Žije tu totiž mnoho chránených druhov fauny a flóry, z fauny možno spomenúť rysa ostrovida, z flóry napríklad vzácny poniklec slovenský. Najjednoduchší prístup na vrch predstavuje modro, a následne zeleno značený turistický chodník z obce Dúbrava.

Marduňa - 873 m
Slovo Marduňa toho mnohým ľuďom asi veľa nepovie. Málo známy vrchol málo známeho pohoria (konkrétne pohoria Bachureň). Kto by si ale myslel, že málo známy nutne znamená i málo zaujímavý, škaredo by sa plietol. Marduňa je totiž veľmi pekným výletným miestom s priam duchovným nábojom. Na jej nezalesnenom vrchole odmeňujúcom vystúpivších krásnym výhľadom do šíreho okolia sa týči monumentálny drevený kríž. Pod krížom je vytesaný filozofický nápis „Kam vedie tvoja cesta“, čo je voľný preklad biblického Quo vadis. Pri kríži sa nachádza kamenný oltár, ktorý prezrádza, že vrch Marduňa je okrem turistického cieľa i pútnickým miestom. Okolie vrcholu je pekne upravené. Nachádza sa tu i posedenie so stolom a lavicami. Na Marduňu vedie viacero značených turistických chodníkov. Najkratšia cesta je z obce Rencišov, okrem toho sa sem však dá dostať i z Dubovice, Jakubovej Vole či Uzovských Pekľan.

Sľubica - 1129 m
Tretí najvyšší vrch pohoria Branisko, vrch Sľubica, je dominantou rovnomenného podcelku tvoriaceho južnú časť tohto pohoria. Prechádza ním, podobne ako celým hlavným hrebeňom Braniska, hranica dvoch významných východoslovenských regiónov – Spiša a Šariša. Vrch je ideálnym miestom na paragliding či cykloturistiku, v povedomí širokej verejnosti však figuruje predovšetkým ako vynikajúca vyhliadková lokalita. Z jeho vrcholu vybaveného informačnou tabuľou i menším posedením so stolom a lavičkami sa otvára výhľad na západnú stranu považovaný za jeden z najpôsobivejších na Slovensku. Ako na dlani má návštevník Spiš s jeho ústrednými dominantami – Spišským hradom, Dreveníkom, Slovenským rajom či Vysokými Tatrami. Neďaleko vrcholu sa nachádza ďalšia vyhliadka, z ktorej sa možno pokochať pre zmenu krásami šarišského regiónu rozprestierajúceho sa na východnej strane. Vrch Sľubica je prístupný po značených turistických chodníkoch. Východiskom túr môžu byť obce Vojkovce, Dúbrava či Richnava.

Lačnovská anomália
Asi každý už počul o miestach na Zemi, kde akoby neplatil gravitačný zákon: voda tečie hore kopcom, odbrzdené autá sa sami od seba rozbiehajú do stúpajúceho svahu, miestni pred zrakom nechápajúceho redaktora púšťajú spod strminy nahor rôzne guľaté predmety... Jedno takéto miesto máme aj u nás na Slovensku. Nachádza sa pred osadou Lačnov (v smere od Lipoviec), v blízkosti turistickej odbočky k jaskyni Zlá diera. Svah, ktorý viditeľne stúpa, vykazuje vlastnosti klesajúceho kopca. Záhada, ktorá už celé roky púta pozornosť domácich i turistov, vzbudzovala podozrenie, že tu máme do činenia s poruchou gravitačného alebo magnetického poľa Zeme. Exaktné merania však ukázali, že to tak nie je. Za úkazom sa skrýva očný klam. Zvláštne stavaná krajina, zahnutý horizont a nezvyčajný šikmý rast stromov zapríčiňujú, že kopec, ktorý vyzerá, že stúpa, v skutočnosti – hoc sa tomu nechce veriť – klesá.
Ani po rozlúsknutí lačnovského rébusu lokalita nestratila na tajuplnosti a atraktivite, vďaka čomu sa tu dodnes zastavujú turisti, pritiahnutí početnými prírodnými atraktivitami regiónu.

Mindžová – 920m
Vrch Minžová predstavuje jedno z najlepších vyhliadkových miest východoslovenského pohoria Bachureň. Z jeho rozsiahlej vrcholovej lúky sa otvára strhujúci, temer kruhový výhľad na vysoké i nízke končiare priľahlej časti Slovenska a Poľska. Pod vrcholom sa nachádza neveľká turistická útulňa. Zaujímavosťou vrchu je – okrem jeho názvu, u ktorého, chtiac si uchovať slušné myšlienky, ostáva len dúfať, že nepochádza z rómskeho jazyka – aj pôsobivá prepadlina Parkaň rozkladajúca sa na jeho severnom svahu, a tiež nebývalo hojný výskyt vlkov. Mindžová je prístupná po značených turistických chodníkoch z obcí Lipovce, Uzovské Pekľany či Hermanovce. Výstup na ňu nie je náročný a zvládnu ho i menej zdatní turisti. 

Dĺžka trasy: 0.00 km

01. 10. 2022 VYSOKÉ TATRY – SLAVKOVSKÝ ŠTÍT 2452m

Dátum konania: 01.10.2022
Trasa:

Starý Smokovec mtz 1:15 – Široký kopec 4:00 – Slavkovský štít 3:30 – Široký kopec čtz 0:20 – Hrebienok ztz 0:40 – Starý Smokovec

prevýšenie: 1522m
dĺžka: 16,2km
čas: 9:45 hod

Istý horolezec nazval Matterhorn “čarokrásnou hŕbou skál”. Niežeby sa Slavkovský štít podobal dáko na svojho alpského kolegu, skôr naopak, jeho kontúra je zavalitá, trochu ťarbavá, pravý opak neďalekého Lomničáku. Ale keď sa naň vydriapete a rozhliadnete sa navôkol, iste sa presvedčíte: táto hŕba skál je čarokrásna.Nepatrí ani k velikánom Tatier, donedávna bol vraj najvyšším. Počas ničivého zemetrasenia 6.8.1662 sa vraj z končiara vrchu odlúplo voľajákych 300 výškových metrov a skotúľalo do doliny. Čaro Slavkovského štítu spočíva v jeho unikátnej vysunutej polohe, vďaka ktorej je výhľad z neho veľkolepý. Na mieste Slavkovských kyseliek vyrástol koncom 18.storočia Starý Smokovec . V 70.rokoch 19.storočia postavil Uhorský karpatský spolok turistické chaty pod Hrebienkom a pri Slavkovských plieskach. Jedna čoskoro vyhorela a druhú strhla lavína. Maximilián Weitz za pomoci sponzorov upravil chodník na Nos a predľžil ho až na vrchol štítu. Pre lenivejších turistov vybudoval v dolnej časti Štrbavého hrebeňa Slavkovskú vyhliadku – plošinu so železným zábradlím a lavicami a nazval ju Maximiliánka. Od roku 1908 premávala pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok a mala pokračovať až na vrchol štítu. Budapeštiansky ing. E.Torok mal aj stavebné povolenie, ale všetko prekazila prvá svetová vojna. V lete i v zime je čarokrásna hŕba skál nad Starým Smokovcom miestom nádherných výhľadov. Už Fridrich Fuchs roku 1863 v jednom z prvých tlačených sprievodcov po VT napísal: “ Kto chce poznať vysokohorskú prírodu Centrálnych Karpát v jej celosti, teda získať prehľad aj o najvyšších štítoch, a kto sa chce z vtáčej perspektívy potešiť pohľadom na vnútornú stavbu týchto vrchov, kto chce byť účastný veľkolepého divadla, aké predstavuje širokánsky rozhľad a pútavý pohľad z nadoblačnej výšky na bezprostredne blízko ležiace dediny a mestá, urobí najlepšie, keď vystúpi na Slavkovský štít.” Názov Slavkovského štítu patrí medzi najstaršie názvy slovanského pôvodu vo VT. Na štít prešiel z obce, ktorá ho vlastnila – slávskych osadníkov volali Slavkovom. Nachádza sa na juhovýchodnom konci rozľahlej, 6km dlhej vedľajšej rázsochy, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa VT z Východnej Vysokej. Vypína sa nad Slavkovskou dolinou a nad Veľkou Studenou dolinou. Do Slavkovskej doliny spadá juhozápadnou stenou a niekoľkými nevýraznými rebrami. Naopak, do Veľkej Studenej doliny spadá labyrintom strmých skalných stien, pilierov a žľabov. Dlhý juhovýchodný Štrbavý hrebeň sa stráca kdesi nad Hrebienkom, z jeho hornej časti vyrastá Slavkovský nos, ktorý obyčajne voláme Nosom, hoci dávno mu s obľubou hovorili Kráľovský nos, lebo ktosi tvrdil, že sa naň vyštveral samotný Matej Korvín. Pri pohľade z Popradu na panorámu VT sa stráca medzi ostatnými vrcholmi susedných štítov. Viac vynikne začiatkom zimy, keď jeho oblé tvary zahalí sneh. Vtedy je zrazu mohutný a krásny. Nie nadarmo ho volajú tatranskou Fudžijamou. 

Dĺžka trasy: 16.20 km
Prevýšenie: 1522 m

22. 10. 2022 ŠTIAVNICKÉ VRCHY – KRUPINSKÉ BRALCE /ŠTANGARÍGEL/

Dátum konania: 22.10.2022
Trasa:

Žibritov ztz 1:00 – Štangarígel 1:00 – Žibritov mtz 0:45 – Buzalkov vrch 1:00 – Diely 0:45 – Banský Studenec

prevýšenie: 530 m
dĺžka: 13,0 km
čas: 4:30 hod

Jedným z najzaujímavejších turistických cieľov v okolí mesta Krupina je unikátny prírodný výtvor zvaný Krupinské bralce alebo Štangarígeľ. Tento výtvor pozostáva z pravidelných päťbokých andezitových pilierov, z ktorých niektoré dosahujú výšku až 6 metrov. Na jednom z kamenných stĺpov sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov, ktoré spomína i známy slovenský polyhistor Andrej Kmeť. Znaky sú pripisované rôznym kultúram – tu Keltom, tu zase Slovanom – dosiaľ však nebolo dôveryhodne objasnené kto za ich vznikom skutočne stojí. Neďaleko cesty spájajúcej Banskú Štiavnicu s Krupinou sa nachádza unikátny prírodný útvar Štangarígeľ (Krupinské bralce). To, čo tam môžete dnes obdivovať sú vlastne päťuholníkové hranoly z andezitu, ktoré vznikli sopečnou činnosťou pred miliónmi rokov.
Niektoré z týchto stĺpov dosahujú výšku až 6 metrov, pričom turistov neudivujú len svojou stavbou, ale i zvyškami pradávnych znakov nachádzajúcich sa na jednom z kamenných stĺpov. Podľa všetkého by malo ísť o slovanskú verziu starokeltského písma. Unikátnosť nápisu je vtom, že podobné písmo sa ešte nenašlo.
Táto lokalita zaujala aj samotného Andreja Kmeťa, ktorý útvary veľmi podrobne popísal a dokonca premeriaval dĺžky jednotlivých hrán a uhly päťuholníkov. Výsledky jeho skúmania a merania ukázali pomerne vysokú presnosť a zhodu rozmerov.

Protiturecká veža - zámoček v Žibritove
Jediným pozostatkom starej protitureckej pevnosti, tzv. zámočku v Žibritove, je strážna bašta a skromné zvyšky obranných múrov nachádzajúce sa v jej okolí. Baštu postavili v roku 1586, v čase, kedy už mala obec za sebou dva pustošivé nájazdy Turkov (prvý sa odohral v roku 1544, druhý v roku 1576). Súčasťou zámočku bol okrem tejto bašty – ako to v tej dobe bývalo zvykom – aj malý kostol. V neskorších dobách, keď pominula turecká hrozba, slúžila veža ako zvonica. Až donedávna ju zdobil vzácny historický zvon od slovutného viedenského zvonolejára Baltharasa Herolda. Dnes je pamiatka bez zvona a v pomerne zlom stave.

Žibritov
Leží v okrese mesta Krupina. Nachádza sa na juhovýchodnom okraji Štiavnických vrchov v plytkej vrcholovej úvalinke potoka Bebrava, pravého prítoku Krupinice. Patrí do regiónu Hontu a mikroregiónu Južné Sitno. Stred obce je v nadmorskej výške 494 m.n.m., kataster s rozlohou 996 ha je v ropzätí nadmorských výšok 375 až 738 m.n.m.
Hornatinný povrch chotára tvoria andezity a ich pyroklastiká. Okolie obce je odlesnené, ďalej od nej sú dubové, hrabové a bukové lesy. Má hnedé lesné pôdy. Južne od obce je chránená geologická lokalita Štangarígel (Krupinské bralce).

Dĺžka trasy: 13.00 km
Prevýšenie: 530 m

12. 11. 2022 KREMNICKÉ VRCHY

Dátum konania: 12.11.2022
Trasa:

Sedlo Malý Šturec čtz 1:10 – Turecká cesta 2:00 – sedlo Flochovej 1:15 – Pod Tablou žtz 0:20 – Ištvánka mtz 0:40 – Vápenica 0:30 – Kotolnica 0:20 – Harmanecká jaskyňa 0:30 – Harmanec Čierna ovca

prevýšenie: 672m
dĺžka: 13,2m
čas: 7:00 hodín

Svrčinník 1313m
Vrch Svrčinník vypínajúci sa do výšky 1313 m n. m. je po vedľa stojacej Flochovej druhým najvyšším vrchom Kremnických vrchov. Na rozdiel od svojej len o pár metrov vyššej susedky sa z neho otvára krásny, hoc obmedzený výhľad na časť Kremnických vrchov, Veľkú Fatru i Nízke Tatry. Svrčinník vyhlásený i za národnú prírodnú rezerváciu je zaujímavý nádhernou a veľmi vzácnou prírodou. Nachádza sa tu až šesť typov lesných biotopov. Časť rezervácie tvorí temer nedotknutý prales. Svrčinník je domovom mnohých chránených druhov fauny, za všetky možno spomenúť mimoriadne vzácneho tetrova hlucháňa. V rezervácii možno obdivovať i niekoľko zaujímavých skalných útvarov. Vrch Svrčinník je prístupný po značených turistických chodníkoch. Východiskom túr je zväčša sedlo Malý Šturec oddeľujúce Kremnické vrchy od Veľkej Fatry. Toto sedlo sa nachádza medzi Čremošným a Dolným Harmancom, vedie naň asfaltová cesta a možno v ňom nechať zaparkované motorové vozidlo. Na Svrčinník sa okrem toho možno dostať i z obcí Kordiky či Turček alebo z osady Horný Harmanec.

Flochova 1317m
Najvyšší vrch Kremnických vrchov, a zároveň jedna z najvyšších vyhasnutých sopiek na Slovensku sa nazýva Flochová, pravdepodobne podľa niektorého z nemeckých obyvateľov oblasti (v minulosti bolo toto územie do veľkej miery osídlené práve Nemcami). Vrch leží v severnej časti pohoria, neďaleko Dolného Harmanca. Pokrývajú ho zmiešané lesy, ktoré obrastajú i jeho vrchol, takže sa z neho nenaskytajú prakticky nijaké výhľady. Návšteva vrchu sa však i napriek tomu vyplatí. Flochová sa vyznačuje nádhernou prírodou, nakoľko patrí k málo navštevovaným lokalitám, možno si tu užiť priam božské ticho a samotu. Odvrátenou stránkou mince je nemalá pravdepodobnosť stretnutia medveďa, ktorú ešte zvyšuje množstvo čučoriedok rastúcich na vrchu. Flochová je prístupná po značkovaných turistických chodníkoch, východiskom túr môžu byť obce Čremošné, Turček a Kordíky, sedlo Malý Šturec alebo osada Horný Harmanec (časť obce Dolný Harmanec).

Harmanecká jaskyňa
V svahu vrchu Kotolnica situovanom v južnej časti Veľkej Fatry sa nachádza jaskyňa patriaca k najvýznamnejším na celom Slovensku – Harmanecká jaskyňa. Návštevníka zaujme mohutnými rútivými dómami, veľkými pagodovitými stalagmitmi, nástennými vodopádmi a záclonami či sintrovými jazierkami s výskytom vzácnych jaskynných perál. Tunajším najznámejším útvarom je tzv. kamenná váza, ktorá sa dostala aj do znaku jaskyne. Harmanecká jaskyňa je charakteristická bohatým výskytom mäkkého bieleho sintra, vďaka čomu sa nazýva i Bielou jaskyňou. Okrem nádhernej krasovej výzdoby je unikátna i pre veľké množstvo zimujúcich netopierov.
Čo sa týka histórie Harmaneckej jaskyne, možno ako perličku zmieniť, že ju objavil v roku 1932 18-ročný Michal Bacúrik, ktorý sa z oddávna známej vstupnej pukliny prekopal do snehobielej siene zvanej odvtedy „Dóm objaviteľa“. Za tento svoj objav však nebol nijako odmenený, naopak – dostal pokutu za neoprávnené vniknutie na pozemok mestských lesov.
Vyhliadka Kotolnica (Kotelnica) vo výške 820 m sa nachádza vedľa vstupného areálu do Harmaneckej jaskyne. Poskytuje výhľad na východ k Veľkej Fatre, Starohorským vrchom a do údolia Harmaneckého potoka.

Dekretova jaskyňa
Málokto tuší, že neďaleko známej Harmaneckej jaskyne sa nachádza ešte jedna – menšia a bez krasovej výzdoby, zato však voľne prístupná – Dekretova jaskyňa. Svoje pomenovanie dostala po významnom slovenskom lesníkovi Jozefovi Dekretovi Matejovie, ktorý jednak zdokonalil ťažbu dreva tým, že zaviedol používanie píly namiesto sekier, jednak horlivo napomáhal zachovávaniu, zabezpečovaniu a všestrannému zveľaďovaniu lesov. Dekretovu jaskyňu tvorí len jedna temer 50 m dlhá chodba. Jej najzaujímavejšou časťou je priestranná sieň s dĺžkou 30, šírkou 18 a výškou 8 metrov. Táto sieň bývala v dávnych dobách domovom jaskynného medveďa, čo dokazujú nálezy kostí. Dekretova jaskyňa sa nachádza v skalnom brale nad parkoviskom v časti Horný Harmanec, oproti chodníku vedúcemu k Harmaneckej jaskyni.  

Dĺžka trasy: 13.20 km
Prevýšenie: 672 m

26.11.2022 KONCOROČNÁ OPEKAČKA

Dátum konania: 26.11.2022
Trasa:

Okolie BB.

Dĺžka trasy: 0.00 km

Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa

( účastníkov)
 
Tipy pre vás
27. 08. 2022 ORAVSKÉ BESKYDY – BABIA HORA 1725 z POĽSKA

Dátum: 27.08.2022
Dĺžka trasy: 14.50 km
Prevýšenie: 805 m
Voľných miest: 26

09. 09. - 11. 09. 2022 TROJDŇOVKA – BRANISKO, BACHUREŇ

Dátum: 09.09.2022
Dĺžka trasy: 0.00 km
Prevýšenie: 0 m
Voľných miest: 6

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 20. august,
meniny má Anabela.

Počasive pre Slovensko