Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Nízke Tatry sú úchvatné pohorie, na kráse mu však ubrali za posledné roky jazvy po ťažbe a odstraňovaní kalamitného dreva. Stále však lákajú a stále majú čo ponúknuť.

Najrozľahlejším a druhým najvyšším pohorím na Slovensku sú Nízke Tatry, ktoré tvoria Národný park Nízke Tatry. Ich najvyšším končiarom je Ďumbier, 2 043 m n. m. Popri Vysokých Tatrách sú najvýznamnejším turistickým a lyžiarskym centrom Slovenska. Orfologicky sa delia na dva podcelky: Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry. Nachádzajú sa takmer v ideálnom strede Slovenska. Na severe ich ohraničuje Liptovská kotlina, Kozie chrbty a Hornádska kotlina, na východe Slovenský raj, na juhu Horehronské podolie, na západe Veľká Fatra a Starohorské vrchy. Tvoria ich kryštalické horniny a druhohorné usadeniny. Hlavný hrebeň sa delí na dve časti. Západná časť sa začína nad Hiadeľským sedlom výrazným masívom Prašivej a končí sa v sedle Čertovica 1 238 m. Vyznačuje sa hôľnato-skalnatým povrchom. Najmohutnejšie pôsobí centrálna časť medzi Chabencom 1 955 m a Ďumbierom 2 043 m - najvyšším vrchom pohoria.
Demänovská dolina

Najkrajšia dolina Nízkych Tatier meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2 043 m, Krúpova hoľa 1 927 m, Chopok 2 024 m,Dereše 2 003 m, Poľana 1 889 m na sever od liptovskej kotliny. Po stranách ju ohraničujú výrazné bočné hrebene. Dolina je štátnou prírodnou rezerváciou s výmerou 837 ha, kde popri pozoruhodných scenerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcennejší Demänovský kras. V hornej časti doliny sú viaceré rekreačné oblasti zimnej a letnej turistiky s početnými zariadeniami cestovného ruchu.
Milovníkom pešej turistiky ponúka Demänovská dolina desať značkovaných trás a bohatú sieť chodníkov, na ktorých si prídu na svoje aj pohodlnejší turisti. V dolnej časti doliny vedú chodníky lesným terénom cez hlboké kaňony a pomedzi strmé bralá, v hornej časti prevažuje kosodrevina a trávnaté hole. Väčšinu trás možno absolvovať ako okruhy. Fyzicky zdatnejší turisti si neodpustia výstupy na najvyššie nízkotatranské končiare Chopok a Ďumbier, ktoré ponúkajú výhľady takmer na polovicu Slovenska.

Krúpova hoľa (1 927,5 m n. m.) je skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, ležiaci v ich najvyššej Ďumbierskej časti. Nachádza sa západne od Ďumbiera, na ktorý vedie z Krúpovej hole chodník.

Tento vrchol v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier leží v podcelku Ďumbierske Tatry, v skupine Ďumbiera, medzi vrcholom Konské (1882,3 m) na západe a západným vrcholom Ďumbiera (2019,8 m). Od vrcholu Konské ho oddeľuje Demänovské sedlo (1756,3 m). Od západného vrcholu Ďumbiera Krúpovo sedlo (asi 1910 m). Z vrcholu Krúpovej hole vybieha k severu významná rázsocha – bočný hrebeň s vrcholmi Prašivé (1667,4 m), Tanečnica (1680,7 m) a Krakova hoľa (1751,6 m). Od Prašivého je tu vrchol oddelený nepomenovaným sukom (1775,9 m) a bezmenným sedlom (okolo 1630 m). Severozápadné úbočia klesajú z vrcholu do Širokej doliny (pri pohľade z tejto doliny se vrchol javí najvýraznejší). Severozápadné úbočia prudko klesajú skalnatými zrazmi do ľadovcového Ďumbierskeho kotla v závere Bystrej doliny. Južné úbočia omnoho miernejšie klesajú do doliny Trangoška.[1]Vrchol hory je budovaný žulami ďumbierskeho typu. Celý masív hory leží na území Národného parku Nízke Tatry. Krúpova hoľa je významnou križovatkou turistických chodníkov v najvyššej časti horstva. Zároveň je jediným miestom, odkiaľ sa možno po významovej odbočke „vrchol“ dostať k najvyššiemu bodu pohoria - Ďumbier. V zimnom období je Ďumbier prístupný aj priamo od Štefánikovej chaty, ak je aspoň 15 cm súvislého snehu.

Začína sa pri vlakovej zastávke v susednom Švošove a ponad Váh prechádza do Hubovej. Turistov nasmeruje cez obec, Kútnu dolinu až do sedla pod Kútnym vrchom. Ďalej pokračuje po lúkach a kopcoch obklopujúcich Hubovú a do dediny sa vracia pri známych sypárňach. Tie patria do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

HUBOVÁ

Obec Hubová sa nachádza v Liptovskej kotline neďaleko mesta Ružomberok. Na území obce sú dve doliny Hubovská (Gombášska) dolina a Bystrá. Hubovská dolina je širšia a najrozľahlejšia a zaberá väčšinu územia obce. Bystrá dolina je zase dlhšia užšia a preteká ňou Bystrý potok, ktorý zároveň tvorí hranicu s obcou Černová.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Prví osadníci boli pastieri oviec, ktorí tu zakladali prvé salaše, následkom čoho sa v obci rozvinulo aj garbiarstvo. Ovce sa pásli na kopcoch a lúkach a vhodné podmienky priestrannej Hubovskej doliny ľudom umožnili pestovať obilie. V obci bol aj mlyn, ktorý sa ale nezachoval. Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárničky na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle v tejto malej doline, kde sa pravdepodobne nachádzali aj nejaká menšie zásoby železnej rudy. V centre obce bol postavený v 19. storočí neskorobarokový kostol svätého Kríža. Názov obce Gombáš (maď. Gombak = Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa.

V obci sa nachádza neskorobarokový kostol svätého Kríža z 19. storočia. Je tu zastávka autobusovej dopravy a lávkou cez Váh sa dá dosť aj na vlakovú stanicu v susednej obci Švošov.

ĽUBOCHŇAObec Ľubochňa, známe kúpeľné stredisko leží západne od Ružomberka vo výške 445 m. n. m. Osada sa vyvinula v chotári obce Hubová a koncom 18. stor. sa tu spomína iba hostinec a domy rybárov a hájnikov. Prvá písomná zmienka o Ľubochni je z r. 1808, už ako o väčšej obci. V 17. stor. pracovala v doline sklárska huta. V r.1951 sa stala samostatnou obcou. Charakterizovaná je skupinovou cestnou zástavbou. Z pamiatok tu nájdeme secesné kúpeľné budovy? 19. stor. a novšie (napr. hotel Palace) z r. 1938 od architekta M. Scheera. Nachádza sa tu Kollárov dom, ktorý do povedomia prenikol ako miesto zjazdu marxistickej ľavice na Slovensku a Podkarpatskej Rusi (16. januára 1921). Samozrejme pre verejnosť je Ľubochňa predovšetkým kúpeľným miestom. Podhorské klimatické kúpele sú známe od začiatku 20. stor., keď bol zriadený vodoliečebný ústav. Od r. 1948 je tu jediný Endokrinologický ústav (aj v rámci bývalej ČSFR).