Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV
Aktuality
16.05.2022

Turistika 21.5.2022 Súľovské vrchy:
odchod: Žel.stanica 6:00 hod
             Sásová 6:10 hod
cestovné: člen 13€
                nečlen 15€
Tešíme sa na stretnutie.

Návštevnosť
Celkom: 653060
Máj: 1139
Dnes: 55
Online: 1

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 11

Strana [ 1 ] [ 2 ]
21. 05. 2022 SÚĽOVSKÉ SKALY – HLBOCKÝ VODOPÁD, HRIČOVSKÝ HRAD

Dátum konania: 21.05.2022
Trasa:

Hlboké nad Váhom Pod vodopádom ztz 1:15 – Roháč čtz 0:45 – sedlo pod Bradou 0:45 - Lúka pri Kamennom hríbe žtz 0:50 – Pod Roháčom 0:40 – Roháč 1:00 – Pod hradom Hričov 0:40 – Hričovské Podhradie

prevýšenie: 800m
dĺžka: 16,00 km
čas: 6:00 hod

Hlbocký vodopád
Jednou z turistických atraktivít Súľovských skál je Hlbocký vodopád v minulosti nazývaný i Súľovským. Nachádza sa v lone prekrásnej Hlbockej doliny, len asi 1 km od obce Hlboké nad Váhom. Úzky kaskádovitý vodopád je tvorený Hlbockým potokom a dosahuje výšku viac ako 10 m. Jeho pôvab v minulosti očaril i niektorých slovenských filmárov, vďaka čomu možno zábery z neho zazrieť v rozprávke Perinbaba či Soľ nad Zlato. V okolí vodopádu sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary, lokalita miestami pripomína známe Jánošíkove diery pri Terchovej.

Hričovská skalná ihla
Na svahu Ostrého vrchu neďaleko obce Hričovské Podhradie sa nachádza unikátny prírodný útvar – Hričovská skalná ihla. Tento útvar vyhlásený i za národnú prírodnú pamiatku je vysoký viac ako 10 metrov a – čo je najzaujímavejšie – v spodnej časti má malý otvor – skalné okno, vďaka ktorému ide o jedinú skalnú ihlu na Slovensku, ktorá má aj uško na navlečenie nite. Hričovská skalná ihla vznikla v priebehu tisícročí zvetraním a rozpadom väčšieho skalného brala.

Hrad Hričov
Zo skalných brál severného okraja Súľovských vrchov vyrastajú polorozpadnuté múry hradu Hričov, jedného z najstarších hradov na Považí. Názov Hričov je odvodený od slova grič – skala, skalnatý. Pôvod pevnosti siaha do 13. storočia, pravdepodobne bola postavená niekedy po pustošivom tatárskom vpáde, ku ktorému došlo v rokoch 1241 - 1242. Hrad vystriedal v priebehu dejín viacero majiteľov, k najznámejším patrí „pán Váhu a Tatier“, Matúš Čák Trenčiansky, či mocný šľachtický rod Thurzvcov. K postupnému chátraniu pevnosti dochádza už od začiatku 17. storočia, kedy bola spustošená hajdúsmi, a následne, po vymretí oravsko-turčianskej vetvy Thurzovcov, definitívne opustená.

Z rozvalín Hričovského hradu, ktoré dnes lákajú turistov z blízkeho i ďalekého okolia, sa naskytajú krásne výhľady na dolinu Váhu, neďalekú Žilinu či prekrásne Súľovské skaly. Pri hrade sa nachádza niekoľko menších jaskyniek predstavujúcich archeologické náleziská lokálneho významu. Tesne pod hradom možno vidieť zaujímavý skalný útvar zvaný Kamenný mních. Tento útvar vznikol podľa legendy na mieste, z ktorého istý starý rehoľník hlasne napomínal niekdajšieho hradného pána, grófa Thurza. Thurzo bol vraj úskočný podliak, ktorý sa Hričovského hradu zmocnil lesťou, uväzniac jeho právoplatnú majiteľku v temnej kobke. Zjavivšieho sa kričiaceho mnícha dal veľakrát zatvoriť, no on sa vždy znovu vynoril na neďalekej skale a volal: „Boh ťa vidí! Boh ťa potrestá!“,až sa napokon zmenil na kameň.

K ruinám Hričovského hradu vedie náučný chodník z Hričovského Podhradia. Na trase sa nachádza 20 vyrezávaných tabúľ a dva altánky.

Hrad Súľov
V skalnatých horách neďaleko Bytče sa ukrývajú zvyšky jedného z najneprístupnejších považských hradov – hradu Súľov. Táto pôvodne strážna pevnosť dômyselne včlenená medzi tri mohutné bralá, bývala v minulosti nazývaná i Roháč. K hradu sa viaže legenda o krásnej Ľudmile, ktorú zneužil ukrutný súľovský pán s pseudonymom Čierny Orol. Otec dievčaťa tomuto mužovi prisahal pomstu, a keď mu kráľ Matej za isté zásluhy dovolil vyzvať ho na súboj, statný hradný pán na prekvapenie všetkých pod jeho vekom zoslabnutou rukou padol. O tyranovo dieťa, ktoré dievčina nosila v lone, bolo však – i zásluhou jej mladého snúbenca – vzorne postarané. Zrúcanina Súľovského hradu predstavuje jednu zo zastávok náučného chodníka vedúceho cez unikátnu národnú prírodnú rezerváciu Súľovské skaly. Táto oblasť plná nevšedných fantáziu prebúdzajúcich skalných útvarov je jednou z najobľúbenejších turistických destinácií na Slovensku, a preto sa ju rozhodne oplatí navštíviť.

Súľovské skaly
Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly je najkrajšou a návštevnícky najvyhľadávanejšou časťou Súľovských vrchov. Jej ostré biele bralá čnejúce z hustej lesnej zelene vytvárajú skutočne okúzľujúcu panorámu, ktorej len máloktorý turista dokáže odolať. Celá rezervácia je posiata zaujímavými skalnými útvarmi, okrem tradičných veží, homôľ, ihiel a brán tu možno obdivovať i útvary pripomínajúce ľudské postavy či zvieratá. K veľkým lákadlám Súľovských skál patrí zrúcanina Súľovského hradu, jaskyňa Šarkania diera a Hlbocký vodopád. Oblasť je však zaujímavá nielen neživou, ale i živou prírodou, predstavuje napríklad jednu z najvýznamnejších lokalít drobných slovenských orchideí. Územím rezervácie vedie okružný náučný chodník so 17 informačnými panelmi. 

Dĺžka trasy: 16.00 km
Prevýšenie: 800 m

04. 06. 2022 STRÁŽOVSKÉ VRCHY – ROKOŠ 1010m

Dátum konania: 04.06.2022
Trasa:

Horné Vestenice ztz 1:00 – Surdov cez Veľký Čihoc 0:40 – Pod Čihocom čtz 1:00 – sedlo Rokoš 0:20 – Rokoš 0:15 – sedlo Rokoš mtz 0:10 – Pinkove viechy NCH 1:15 – Nitr.Sučany

prevýšenie: 1025m
dĺžka: 16 km
čas: 6 hod.

Rokoš
Vrch Rokoš nachádzajúci sa v južnej časti Strážovských vrchov je pomerne málo známy, pritom ide o naskrze unikátnu prírodnú lokalitu, ktorá sa radí medzi tzv. Územia európskeho významu. Vrch sa vyznačuje prekrásnou divokou prírodou. Jeho strmé a rozoklané úbočia sú domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov, napríklad prísne chráneného rysa ostrovida. Vrchol Rokoša je zalesnený, nejde teda o ktovieaké vyhliadkové miesto. Z o niečo nižšie položených lúk, na ktorých rastie viacero vzácnych druhov orchideí, sa však otvára niekoľko skutočne pekných výhľadov. Na jednej takejto lúke nachádzajúcej sa iba pár minút chôdze od vrcholu stojí pamätník slávnych rodákov z neďalekej obce Uhrovec – Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Na vrch Rokoš vedie viacero značených turistických chodníkov. Sú to napríklad chodníky z obcí Nitrianske Rudno, Uhrovské Podhradie, Diviacka Nová Ves, Diviaky nad Nitricou (časť Ješkova Ves) či dlhá červeno značená hrebeňovka z obce Uhrovec. Vystúpiť sem však možno i po náučnom chodníku Fraňa Madvu začínajúcom v Nitrianskych Sučanoch, z ktorého však treba po čase odbočiť na modrú turistickú značku z Diviackej Novej Vsi. Práve táto možnosť sa považuje za najkrajšiu a najzaujímavejšiu prístupovú cestu na Rokoš, náučný chodník totiž prechádza cez veľmi pekné a značne exponované miesta istené reťazami, na jeho trase sa navyše nachádza i jedna verejnosti voľne prístupná jaskyňa – jaskyňa Brložná diera.

Jaskyňa Brložná diera
V svahu Malého Rokoša v Strážovských vrchoch sa nachádza viac ako 40 m dlhá jaskyňa Brložná diera niekedy zvaná i jaskyňou Brloh (nemýliť s jaskyňou Brloh v katastri obce Dvorníky nad Nitricou). Túto jaskyňu vyhlásenú i za prírodnú pamiatku tvorí priestranná sieň, z ktorej vychádza niekoľko menších sienok. V tajomných útrobách Brložnej diery možno obdivovať skromnú krasovú výzdobu i rôzne živočíchy, ktoré tu pravidelne  nachádzajú útočisko. V zime tu natrafíme na kvantá hibernujúcich motýľov, sem tam i na zo stropu visiaceho netopiera. V dávnej minulosti bola jaskyňa osídlená aj človekom. Pri vstupe do Brložnej diery sa nachádza informačný panel. Zo skaly nad jaskyňou sa naskytá pekný polkruhový výhľad na okolitú krajinku. K jaskyni vedie náučný chodník pomenovaný po národne uvedomelom kňazovi a lekárovi Fraňovi Madvovi, ktorý spája obce Nitrianske Sučany a Nitrianske Rudno. Z tohto chodníka, ktorý je mimochodom v okolí jaskyne pomerne náročný, istený reťazami, sa možno napojiť na turistickú značku vedúcu až na vrch Rokoš (1010 m n. m.). Povesť o Brložnej diere: v prvej polovici 19.storočia obča Sučian, sedliak a šafárnik Vilian našiel v tejto jaskyni poklad – 3 kotly dukátov. O poklade mu povedal zbojník, ktorého išli drábi vešať na šibenicu na starej Brezine. Vilian neváhal, poklad našiel a naložil na voz. Poklad bol taký ťažký, že sa pod nim lámali kolesá a pri Barte námestí, vedľa sochy sv.Jana nepomuckého sa na voze zlomila os. Sedliak odovzdal poklad do Nitrianskej kapituly. Jeho potomkovia po mnohé roky dostávali z týchto dukátov výnosy. 

Dĺžka trasy: 0.00 km

25. 06. 2022 NÍZKE TATRY – VEĽKÁ VÁPENICA 1691m

Dátum konania: 25.06.2022
Trasa:

Heľpa, Nižné dolinky mtz 2:25 – sedlo Priehybka čtz 0:25 – Veľká Vápenica 1:05 – sedlo Priehyba žtz 1:00 -Heľpa, Nižné dolinky 0:20 - Heľpa

prevýšenie: 980m
dĺžka: 13,5 km
čas: 5:30 hod

Veľká Vápenica
Výrazný zaujímavo tvarovaný vrch Veľká Vápenica sa nachádza v centrálnej časti tzv. Kráľovohoľských Tatier – jedného z geomorfologických podcelkov Nízkych Tatier. Južné svahy tohto vrchu sú lesnaté, severné svahy sú hôľne. Vrchol Vápenice je veľmi plochý, nachádzajú sa tu porasty kosodreviny i spoločenstvá typické pre alpínske lúky. Vďaka vápencovému podkladu je tunajšia flóra nesmierne bohatá. Vrchu pridávajú na atraktivite bizarné skalné útvary, ktoré sa na ňom nachádzajú, a tiež krásny kruhový výhľad.

Heľpa
Veľká poľnohospodárska obec na pravom brehu Hrona v strede Heľpianskeho podolia, na južnom úpätí . Je významnou národopisnou lokalitou.
Obec patrila muránskemu panstvu a vznikla začiatkom 16. storočia kolonizáciou na valaskom práve. V 17. storočí vzrástla ďalšou kolonizáciou. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne pastierstvom a chovom oviec, výrobou syra, bačovského riadu, tkaním súkna a plátna a prácou v lesoch. Koncom 18. storočia sa tu ťažila železná ruda, neskôr obyvateľstvo nachádzalo obživu prácou v lesoch, na pílach a v železiarňach v Podbrezovej.
V obci sa nachádza rímskokatolícky neskorobarokový kostol z roku 1800, opravený v roku 1895 a neskorobaroková budova fary z roku 1793.
Svojráznu ľudovú kultúru Heľpy a okolia v minulosti zachytil vo fotografii a vo filme národný umelec Karol Plicka, v literatúre ich spracovali početné národopisné monografie. Od roku 1963 sa tu koná každoročne prehliadka folklórnych súborov - Horehronské dni spevu a tanca. Starší obyvatelia aj dnes nosia kroj, zachovali sa ešte niektoré pôvodné trojpriestorové zrubové podpivničené domy so šindľovou strechou.

Dĺžka trasy: 0.00 km

16. 07. 2022 VEPORSKÉ VRCHY – KLENOVSKÝ VEPOR 1338m

Dátum konania: 16.07.2022
Trasa:

Klenovec, Skorušina žtz 1:30 – Železná brána 0:15 – Tri chotáre čtz 1:40 – Klenovský Vepor 0:30 – sedlo PoVartou žtz 0:30 – Tri vody 0:30 - Skorušina

prevýšenie: 885m
dĺžka: 17,0 km
čas: 5:30 hod

Najvýraznejším vrchom Veporských vrchov je Klenovský Vepor, ktorý dal meno celému pohoriu. Samotnému vrchu dala zase meno divá sviňa – unikátna lichobežníková silueta hory totiž ľuďom oddávna pripomínala chrbát „vepra“, zvieraťa, ktorým sa kedysi tunajšie lesy len tak hemžili. Vrcholová časť Klenovského Vepra je zalesnená, z niektorých miest sa ale otvárajú pekné výhľady, najmä na hrebene Veporských a Stolických vrchov. K ďalším atraktivitám vrcholovej časti hory patria krásne andezitové bralá, ktoré predstavujú zvyšky sopečného príkrovu. Klenovský Vepor bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzajú sa tu totiž vzácne hlboké lesy s množstvom chránených druhov fauny a flóry. Asi polovica rezervácie má charakter pralesa. Návštevníkom sa tu naskytajú úchvatné pohľady na mohutné stromiská a popadané mŕtve drevo umocňujúce pralesovitý vzhľad hvozdu. Na Klenovský Vepor vedie viacero značkovaných chodníkov. Vrch je pomerne odľahlý, výstup naň je preto zväčša dosť dlhý.

Dĺžka trasy: 0.00 km

06. 08. 2022 KYSUCKÉ BESKYDY – VEĽKÁ RAČA 1236m

Dátum konania: 06.08.2022
Trasa:

Oščadnica Lalík žtz 1:45 – Kykula čtz 1:15 – Veľký Príslop 1:25 - Veľká Rača NCH 0:45 – chata na Rači rázc. mtz 1:00 – Oščadnica Lalík

prevýšenie: 1016 m
dĺžka: 18,5 km
čas: 8:00 hod

Najvyšším vrchom pohoria Kysucké Beskydy nachádzajúceho sa na slovensko-poľských hraniciach je Veľká Rača. Vrch známy najmä vďaka lyžiarskemu stredisku je veľmi zaujímavý i pre peších turistov. Jeho veľkú časť zaberá rovnomenná národná prírodná rezervácia ochraňujúca pôvodné lesy pralesovitého charakteru s množstvom vzácnych rastlín. Na vrchole sa nachádza drevný kríž a vyhliadková plošina, z ktorej možno pozorovať Moravsko-sliezske i Oravské Beskydy, Malú Fatru, Západné Tatry a ešte všeličo iné. K vrcholu vedie viacero značených turistických chodníkov, ktoré vo vyšších polohách lemujú čučoriedkové kríky. V Snowparadise na Veľkej Rači vyrástla nová rozhľadňa v časti Dedovka v nadmorskej výške 974 m. Pokrstil ju  starosta obce Oščadnica Ing. Marián Plevko a projektant Ing. Stanislav Mikovčák, symbolicky snehovou guľou počas otvorenia zimnej sezóny 14. decembra 2019.
Celkom 16 metrov vysoká vyhliadková veža je situovaná kúsok od vrcholovej stanice lanovky Dedovka, priamo nad chatou Koliba. Stavba sa skladá z murovanej a drevenej časti a ideálne zapadá do celkového konceptu strediska Snowparadise.
Návštevníci sa k nej môžu dostať z údolnej stanice Dedovky štvorsedačkovou lanovkou dlhou 1200 m, alebo peši za približne 35 minút.
Keď vystúpite z lanovky, určite novú rozhľadňu neprehliadnete.
Z rozhľadne sa vám naskytne  nový nádherný výhľad z vtáčej perspektívy na okolité doliny a kopce. A to napríklad na obec Oščadnica, Skalité, časť Poľska a Česka, pohorie Malá Fatra (napr. Rozsutec, Chleb a Stoh,…) Rozhľadňa je zároveň galériou so šiestimi výnimočnými plastikami, ktorých  autorom je Ing. Stanislav Mikovčák. Každá z plastík má jedinečnú symboliku spätú s históriou Kysúc.

Dĺžka trasy: 0.00 km

27. 08. 2022 ORAVSKÉ BESKYDY – BABIA HORA 1725 z POĽSKA

Dátum konania: 27.08.2022
Trasa:

sedlo Krowiarki mtz 0:40 – Szkolnikowe Rozstaje 1:00 – Markowe Szawiny žtz 1:15 /cez Perč Akademikow/ - Babia hora čtz 1:00 – Gora Sokolica 0:45 – sedlo Krowiarki

prevýšenie: 805 m
dĺžka: 14,5km
čas: 6:00 hod

Babia hora
Dominantou Hornej Oravy a zároveň najvyšším vrchom pohoria Oravské Beskydy je vrch Babia hora nachádzajúci sa na slovensko-poľskej hranici v katastri obce Oravská Polhora. Jeho vrchol predstavuje najsevernejší vyhliadkový bod Slovenska. Veľkolepý kruhový výhľad, ktorý sa z neho naskytá, si svojho času vychutnávali také osobnosti, ako Pavol Országh Hviezdoslav či vášnivý turista a lyžiar Karol Wojtyla (neskorší pápež Ján Pavol II.). Početné výstupy druhého menovaného pána pripomína i pamätná tabuľa. Zaujímavosťou je, že túto tabuľu osadili po roku 1989 na mieste staršej pamätnej tabule, ktorá informovala o údajnom výstupe V. I. Lenina na Babiu horu.
Babia hora leží na severnom okraji karpatského oblúka a zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu. Niet sa preto čomu čudovať, že je tu zväčša chladné a vlhké podnebie s častými hmlami a zrážkami.
Východiskom túr na Babiu horu je spravidla lokalita Slaná voda pri Oravskej Polhore. Túra je mimoriadne pekná a zaujímavá, a to i vďaka rôznorodosti tunajšieho prírodného bohatstva; na úpätí vrchu sa nachádzajú početné močiare a rašeliniská charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd, v stredných polohách sa rozprestiera pôvodný hustý prales, ktorý vyššie postupne vytláča kosodrevina a horské lúky. Samotný vrchol je tvorený zaujímavým skalným rumoviskom. Babia hora je hranicou aj medzi dvoma rozvodiami. Vodné toky zo severnej (poľskej) strany odvodňuje rieka Visla, ktorá patrí do úmoria Baltského mora. Z južnej (slovenskej) ju odvodňuje rieka Orava (Biela Orava), ktorá je súčasťou povodia Váhu a patrí do úmoria Čierneho mora. Babia hora je tvorená z odolnejších pieskovcov i karpatského flyšu a charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí množstvo močiarov a rašelinísk. Vyskytuje sa tu väčšie množstvo prameňov a na poľskej strane i menšie plieska (po poľsky stawky). V kopci by mala byť i pieskovcová jaskyňa.

Przelez Krowiarki
Przelez Krowiarki (1 010m) je sedlo nachádzajúce sa v poľskom pohorí Beskid Żywiecki. Sedlo Krowiarki oddeľuje Babiu horu od vrcholu Polica. Názov je odvodený od ľudového označenia pastierov kráv, ktoré tu vo veľkom počte pásli kravy. Ide o najvyššie položené miesto v Západných Beskydoch, ktoré je prístupné autom. V sedle bol vybudovaný symbolický hrob prof. Zenóna Klemensiewicza, ktorý zahynul v roku 1969 počas leteckej havárie na vrchole Polica.

Mokrý Stawek
Mokrý Stawek (1 025m) je horské jazierko nachádzajúce sa vo východnej časti masívu Babia Góra, v severnom úpätí Sokolice, v pohorí Beskid Żywiecki. Kedysi bolo jazierko považované za jazero ľadovcového pôvodu, neskoršie výskumy potvrdili vek jazierka asi 6 000 rokov. V polovici 19. storočia sa nazývalo aj ako Rybné jazierko, ryby sa tu však nevyskytujú napriek viacerým snahách o jeho zarybnenie. Jazierko má rozlohu asi 450 metrov štvorcových, priemerná hĺbka je 2 až 2,5 m. V priebehu dlhotrvajúcich dažďoch sa hladina vody v rybníku výrazne zvyšuje. Napríklad v roku 1934 voda pretekala, hĺbka jazierka bola až 5 metrov. V letnom období je hĺbka menšia. 

Dĺžka trasy: 0.00 km

09. 09. - 11. 09. 2022 TROJDŇOVKA – BRANISKO, BACHUREŇ

Dátum konania: 09.09.2022
Trasa:

1.deň Lačnovský kaňón

Kopytovská dolina, rázc. Mtz 0:45 – Lačnovský kanon, ústie čtz 0:15 – Lačnovský kanon 0:25 – Lačnov – 0:40 – Lačnovske sedlo ztz 0:30 – sedlo Zakrut miestna červená 0:30 – Camp Zlaté Kopyto

prevýšenie: 540 m
dĺžka: 10,0 km
čas: 3:00 hod

2.deň Smrekovica 1199m

Camp Zlaté Kopyto miestna červená 0:45 – Zákrut ztz 0:30 – Boldigáň 0:15 – Pod Kravcovou mtz 0:30 – sedlo Smrekovica 0:10 – Smrekovica 0:05 – sedlo Smrekovica 0:20 – Pod Kravcovou 0:45 – Kopytovská dolina, rázc. Žtz 0:30 – Camp Zlaté Kopyto

prevýšenie: 675 m
dĺžka: 14,0 km
čas: 5:00 hod

3.deň Mindžová 920m

Lipovce mtz 0:45 – Nad Sošňom 0:20 – sedlo Mindžová čtz 0:30 – sedlo Búče žtz 0:45 - Lipovce

prevýšenie: 390 m
dĺžka: 8,0 km
čas: 3:00 hod

Lačnovský kaňon
V pohorí Branisko, medzi obcou Lipovce a osadou Lačnov, sa ukrýva jedinečný 2 km dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Túto turisticky nesmierne atraktívnu lokalitu možno nájsť v mapách a v literatúre pod rôznymi menami; najčastejšie sa označuje ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka, niektorí ju však nazývajú i Malým Slovenským rajom.
O tom, že je toto pomenovanie na mieste, sa môže na vlastné oči presvedčiť každý. Divoká úžina lemovaná strmými svahmi a skalnými stenami je plná prekrásnych prírodných scenérií, nachádzajú sa tu vodopády, obrie hrnce a do výšin sa týčiace bizarné skalné útvary.
Najznámejším z týchto útvarov je tzv. Kamenná baba. Povesť vraví, že ide o zlú macochu, ktorá chcela svoje nevlastné dieťa zhodiť zo skaly, no než tak stihla učiniť, skamenela. Po Kamennej babe je pomenovaná i chránená prírodná rezervácia, na území ktorej Lačnovský kaňon leží, a ktorá sa okrem zaujímavých prvkov neživej prírody vyznačuje i výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Možno tu nájsť napríklad ojedinelé divo rastúce ľalie či orchidey.
Lačnovský kaňon je prístupný náučným chodníkom, ktorého východiskami sú obec Lipovce a osada Lačnov. Tento chodník prekonáva rôzne prirodzené prekážky; viackrát prekračuje koryto potoka, vedie šikmými skalami a okolím vodopádov. Exponované miesta sú vybavené kovovými schodmi, rebríkmi a pomocnými reťazami, vďaka čomu možno túru absolvovať bez akejkoľvek špeciálnej výbavy.

Lipovský hrad
Pozostatky Lipovského hradu nájdeme na konci úzkeho zalesneného vápencového brala zvaného Zámčisko, Jazvečia hora či Varhoška, ktoré sa vypína nad Lačnovským kaňonom. Hrad bol postavený v 13. storočí ako obranná kráľovská pevnosť, veľmi skoro bol však darovaný miestnemu šľachtickému rodu. V dejinách nezohral veľkú úlohu. Zbúrali ho koncom kuruckých vojen v roku 1591, zrejme preto, aby v ňom nemohla nájsť útočisko odbojná šľachta. Do dnešných dní sa z tvrdze zachovali iba neveľké zvyšky veže, paláca a obranných múrov, v teréne vidno časti niekdajšej hradnej priekopy a obranných valov.
K Lipovskému hradu sa viaže legenda, ktorú vo svojom diele Povesti o hradoch literárne spracoval spisovateľ Ján Domasta. Povesť hovorí o nešťastnej láske dievčiny Hanky, ktorá sa spoločne so svojím dieťatkom od žiaľu premenila na skalu dodnes stojacu v oblasti Lačnovského kaňonu pod Lipovským hradom. Práve po tejto skale bola vraj neskôr pomenovaná aj tunajšia prírodná rezervácia Kamenná baba.
Lipovský hrad dnes predstavuje zaujímavý, i keď nie veľmi známy turistický cieľ. K atraktivite miesta prispieva nedotknutý les i pekná vyhliadka, z ktorej možno pozorovať niekoľkokrát spomínaný turisticky obľúbený Lačnovský kaňon.
K zrúcanine, žiaľ, nevedie oficiálny značkovaný turistický chodník. Prístup ukazuje informačná a smerová tabuľa situovaná približne v strede štátnej cesty medzi Lipovcami a Lačnovom (GPS: 49.062118, 20.938693). Pri tabuli sa nachádza drevený kríž, včelín a miesto vhodné na parkovanie. V budúcnosti by mal odtiaľto viesť k hradu náučný chodník.

Jaskyňa Komín
V katastri obce Lipovce, na južnom svahu tzv. Čerenej skaly, sa v nadmorskej výške 817 m . nachádza verejnosti voľne prístupná jaskyňa zvaná Komín. Jaskyňu s celkovou dĺžkou 18 metrov tvorí spočiatku vodorovná chodba, ktorá sa ku koncu zužuje a stúpa, meniac sa v zasutý komín. Vodorovná časť chodby, nakoľko je pomerne priestranná, slúžila koncom 2. svetovej vojny ako úkryt protifašistických bojovníkov. Na skalnom brale nad jaskyňou Komín sa nachádza vyhliadková plošinka, z ktorej sa naskytá pekný pohľad na vrch Smrekovicu, Levočské vrchy i za nimi sa dvíhajúce Vysoké Tatry. K jaskyni sa možno dostať po neznačenej, avšak dobre viditeľnej odbočke zo žlto značeného turistického chodníka spájajúceho Kopytovskú dolinu a Lačnovský kaňon. Východiskom túr môžu byť obce Šindliar, Lipovce či osada Lačnov.

Roklina Voroblík
Divoká roklina Voroblík nachádzajúca sa v pohorí Branisko, neďaleko osady Lačnov, je skutočným prírodným klenotom východného Slovenska. Pyšní sa vzácne nedotknutou prírodou s veľkým množstvom malých vodopádov, miskovitých priehlbín zvaných krútňavové hrnce či zaujímavých skalných útvarov. Svojím charakterom môže pripomínať tiesňavy Slovenského raja, jej prechod je však v dôsledku absencie rebríkov, stúpačiek i turistického značenia o poznanie náročnejší a predstavuje naozajstné dobrodružstvo. Východiskom túr do rokliny Voroblík môžu byť obce Lipovce či Šindliar. Z nich sa treba dostať na Rázcestie Kopytovská dolina, odtiaľ po žltej značke a následne neznačeným chodníkom až k poslednej chatke pod Červenou skalou. V jej blízkosti sa potok vetví – vľavo tečie potok Chmeľová, vpravo potok Voroblík tvoriaci rovnomennú roklinu. Popri koryte tohto potoka vedie vyšliapaná lesná cesta. Po prechode rokliny sa možno napojiť na červeno značený turistický chodník medzi Lačnovským sedlom a osadou Lačnov.

Bachureň - 1081 m
Pohorie Bachureň rozkladajúce sa na severovýchodnom Slovensku v častiach okresov Sabinov a Prešov nevyniká ani výškou, ani bizarnými skalnými útvarmi, neotvárajú sa z neho ďaleké výhľady na polovicu Slovenska, a ani zaujímavosť, že tu bolo nájdených až 108 druhov mäkkýšov asi veľmi veľa ľudí neohúri. Napriek tomu je toto pohorie turistami pomerne často navštevované. Môže za to jeho nádherná príroda a nenáročnosť tunajších turistických trás. Jedným z návštevníckych cieľov Bachurne je jej rovnomenný najvyšší vrch vypínajúci sa do výšky 1081 m n. m. Na jeho vrchole sa nachádza lavička, z ktorej si možno vychutnať pekný, hoc obmedzený výhľad, okrem iného napríklad na Vysoké Tatry. Vrch je prístupný po značených turistických chodníkoch vedúcich z obcí Nižný Slavkov, Vyšný Slavkov či Lačnov do Sedla pod Bachurňou. Z tohto sedla sa dá neoznačeným chodníkom dostať až na vrchol. Tým, ktorí sa rozhodnú pre túto túru, budú okrem iného odmenou i kvantá lesných plodov nachádzajúce sa pri lesnej ceste.

Smrekovica - 1199 m
Jadrové pohorie Branisko známe najmä vďaka rovnomennému tunelu, ktorý pod ním vedie, predstavuje prirodzenú hranicu medzi regiónmi Spiš a Šariš. Súc popretkávané množstvom turistických chodníkov, možno v ňom absolvovať veľa pekných túr. K tým najzaujímavejším patrí túra na najvyšší vrch pohoria, Smrekovicu (1199 m n. m.). Trasa vedie zväčša hustým lesom, výstup je miestami strmý, k nijak náročným však určite nepatrí. Z odlesnených vrcholových častí Smrekovice sa otvára niekoľko obmedzených, no veľmi pekných výhľadov na oba spomínané regióny. Obzvlášť pôsobivý je výhľad na Levočské vrchy a Vysoké Tatry. Na samotnom vrchole sa nachádza kríž, lavičky, ohnisko i prístrešok. Smrekovica je prístupná po značených turistických chodníkoch. Východiskom túr na ňu môže byť priesmyk Branisko, obec Vyšný Slavkov či obec Šindliar.

Buče - 1005 m
Vrch Buče vypínajúci sa nad osadou Lačnov geograficky patrí do málo známeho, ale veľmi pekného pohoria Bachureň. Na jeho severovýchodnom svahu sa rozprestiera rekreačné stredisko, v juhovýchodnom svahu sa zase nachádza jediná sprístupnená jaskyňa prešovského okresu – Zlá diera. Dlhý lúčnatý hrebeň vrchu je obľúbeným miestom paraglidistov i priaznivcov horskej cyklistiky. Otvárajú sa z neho prekrásne výhľady na podhorské dedinky i okolité vrchy Bachurne a Braniska. Najvyšší bod vrchu Buče leží v nadmorskej výške 1005 m. O niečo nižšie sa nachádza miesto s dreveným krížom a malým posedením. Najjednoduchší prístup na Buče je z obce Lipovce či z osady Lačnov. Trasa vedúca lesmi i lúkami je plná nádherných krajinárskych scenérií.

Parkaň
V severnom svahu vrchu Mindžová, mimo značených turistických chodníkov, sa ukrýva strhujúca priekopová prepadlina Parkaň, niekedy označovaná i tajomným názvom Zloskalka. Približne 300 metrov dlhá úžina so skalnými stenami vysokými miestami až 10 m, s prevismi, neprístupnými jaskyňami a prírodnými útvarmi neraz bizarných tvarov, ktorej atmosféru dotvára bujná prales evokujúca vegetácia, je ideálnym výletným miestom pre fajšmekrov a dobrodruhov, ktorým sa tradičné uhladené cesty dávno zunovali. Prepadlina je priechodná neznačeným chodníkom vedúcim jej divokým dnom, a tiež vyšliapanou cestou po okraji skál, z ktorej sa naskytajú pôsobivé pohľady nadol. K samotnej Parkani sa možno dostať vyšliapaným chodníkom z vrcholu Mindžovej i po lesných cestách-necestách od parkoviska pri dolnej stanici vleku strediska Búče. Prechod roklinou môže byť nebezpečný, preto treba dbať na zvýšenú opatrnosť. V lokalite sa nachádzajú čerstvé odtrhy, nestabilné sute, skryté jamy a jaskynky.

Rajtopíky - 1036 m
Vrch Rajtopíky ležiaci v južnej časti pohoria Branisko je veľmi pekným turistickým cieľom. Jeho členitý skalnatý hrebeň ohraničený strmými zrázmi poskytuje miestami skutočne pôsobivé výhľady na veľkú časť Spiša. Hlavnou devízou vrchu sú však krásne skalné útvary – bašty, veže, menšia nekrasová jaskynka, a najmä najznámejšia atrakcia – majestátna, 4 m vysoká skalná brána/okno. Západný svah Rajtopíkov bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Žije tu totiž mnoho chránených druhov fauny a flóry, z fauny možno spomenúť rysa ostrovida, z flóry napríklad vzácny poniklec slovenský. Najjednoduchší prístup na vrch predstavuje modro, a následne zeleno značený turistický chodník z obce Dúbrava.

Marduňa - 873 m
Slovo Marduňa toho mnohým ľuďom asi veľa nepovie. Málo známy vrchol málo známeho pohoria (konkrétne pohoria Bachureň). Kto by si ale myslel, že málo známy nutne znamená i málo zaujímavý, škaredo by sa plietol. Marduňa je totiž veľmi pekným výletným miestom s priam duchovným nábojom. Na jej nezalesnenom vrchole odmeňujúcom vystúpivších krásnym výhľadom do šíreho okolia sa týči monumentálny drevený kríž. Pod krížom je vytesaný filozofický nápis „Kam vedie tvoja cesta“, čo je voľný preklad biblického Quo vadis. Pri kríži sa nachádza kamenný oltár, ktorý prezrádza, že vrch Marduňa je okrem turistického cieľa i pútnickým miestom. Okolie vrcholu je pekne upravené. Nachádza sa tu i posedenie so stolom a lavicami. Na Marduňu vedie viacero značených turistických chodníkov. Najkratšia cesta je z obce Rencišov, okrem toho sa sem však dá dostať i z Dubovice, Jakubovej Vole či Uzovských Pekľan.

Sľubica - 1129 m
Tretí najvyšší vrch pohoria Branisko, vrch Sľubica, je dominantou rovnomenného podcelku tvoriaceho južnú časť tohto pohoria. Prechádza ním, podobne ako celým hlavným hrebeňom Braniska, hranica dvoch významných východoslovenských regiónov – Spiša a Šariša. Vrch je ideálnym miestom na paragliding či cykloturistiku, v povedomí širokej verejnosti však figuruje predovšetkým ako vynikajúca vyhliadková lokalita. Z jeho vrcholu vybaveného informačnou tabuľou i menším posedením so stolom a lavičkami sa otvára výhľad na západnú stranu považovaný za jeden z najpôsobivejších na Slovensku. Ako na dlani má návštevník Spiš s jeho ústrednými dominantami – Spišským hradom, Dreveníkom, Slovenským rajom či Vysokými Tatrami. Neďaleko vrcholu sa nachádza ďalšia vyhliadka, z ktorej sa možno pokochať pre zmenu krásami šarišského regiónu rozprestierajúceho sa na východnej strane. Vrch Sľubica je prístupný po značených turistických chodníkoch. Východiskom túr môžu byť obce Vojkovce, Dúbrava či Richnava.

Lačnovská anomália
Asi každý už počul o miestach na Zemi, kde akoby neplatil gravitačný zákon: voda tečie hore kopcom, odbrzdené autá sa sami od seba rozbiehajú do stúpajúceho svahu, miestni pred zrakom nechápajúceho redaktora púšťajú spod strminy nahor rôzne guľaté predmety... Jedno takéto miesto máme aj u nás na Slovensku. Nachádza sa pred osadou Lačnov (v smere od Lipoviec), v blízkosti turistickej odbočky k jaskyni Zlá diera. Svah, ktorý viditeľne stúpa, vykazuje vlastnosti klesajúceho kopca. Záhada, ktorá už celé roky púta pozornosť domácich i turistov, vzbudzovala podozrenie, že tu máme do činenia s poruchou gravitačného alebo magnetického poľa Zeme. Exaktné merania však ukázali, že to tak nie je. Za úkazom sa skrýva očný klam. Zvláštne stavaná krajina, zahnutý horizont a nezvyčajný šikmý rast stromov zapríčiňujú, že kopec, ktorý vyzerá, že stúpa, v skutočnosti – hoc sa tomu nechce veriť – klesá.
Ani po rozlúsknutí lačnovského rébusu lokalita nestratila na tajuplnosti a atraktivite, vďaka čomu sa tu dodnes zastavujú turisti, pritiahnutí početnými prírodnými atraktivitami regiónu.

Mindžová – 920m
Vrch Minžová predstavuje jedno z najlepších vyhliadkových miest východoslovenského pohoria Bachureň. Z jeho rozsiahlej vrcholovej lúky sa otvára strhujúci, temer kruhový výhľad na vysoké i nízke končiare priľahlej časti Slovenska a Poľska. Pod vrcholom sa nachádza neveľká turistická útulňa. Zaujímavosťou vrchu je – okrem jeho názvu, u ktorého, chtiac si uchovať slušné myšlienky, ostáva len dúfať, že nepochádza z rómskeho jazyka – aj pôsobivá prepadlina Parkaň rozkladajúca sa na jeho severnom svahu, a tiež nebývalo hojný výskyt vlkov. Mindžová je prístupná po značených turistických chodníkoch z obcí Lipovce, Uzovské Pekľany či Hermanovce. Výstup na ňu nie je náročný a zvládnu ho i menej zdatní turisti. 

Dĺžka trasy: 0.00 km

Strana [ 1 ] [ 2 ]
Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa

( účastníkov)
 
Tipy pre vás
21. 05. 2022 SÚĽOVSKÉ SKALY – HLBOCKÝ VODOPÁD, HRIČOVSKÝ HRAD

Dátum: 21.05.2022
Dĺžka trasy: 16.00 km
Prevýšenie: 800 m
Voľných miest: 19

04. 06. 2022 STRÁŽOVSKÉ VRCHY – ROKOŠ 1010m

Dátum: 04.06.2022
Dĺžka trasy: 0.00 km
Prevýšenie: 0 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 17. máj,
meniny má Gizela.

Počasive pre Slovensko