Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Dátum konania: 06.04.2019
Trasa:

Čertovica čtz 01:05 - Lajštroch 00:25 - Kumštove sedlo 01:20 – Králička 00:40 - Chata M.R.Štefánika 00:45 - Ďumbier 00:30 - Chata M.R.Štefánika ztz 00:35 - Halašová jama 00:40 -Trangoška

Prevýšenie: 965 m
Dĺžka: 14,0 km
Čas: 06:00 hod 

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 956 m

Dátum konania: 27.04.2019
Trasa:

Sološnica žtz 0:30 – Sološnická dolina mtz 1:00 – Veľký Petrklín 0:40 – Sološnická dolina čtz 0:30 – Malá Vápenná 1:15 – Vápenná žtz 1:20 – Plavecké Podhradie

Prevýšenie : 880 m
Dĺžka: 14,0 km
Čas: 5:15 hod

Vrch Vápenná zvaný i Roštún je tretím najvyšším vrchom Malých Karpát. Zároveň patrí jednoznačne k najkrajším v pohorí. Vápencovo-dolomitová vrcholová časť je posiata skalnými vežami, bralami a sutinami. Na viacerých miestach sa otvárajú čarovné výhľady na šíru zalesnenú krajinku a okolité malokarpatské vrchy. Najkrajší výhľad sa naskytá z netypickej železobetónovej rozhľadne v tvare obelisku s dvojkrížom a slovenskou vlajkou. Vrch Roštún bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Predmetom ochrany sú zachovalé lesné spoločenstvá so vzácnymi druhmi rastlín a živočíchov, a tiež krasové javy, ktoré sa tu vyskytujú (nesprístupné jaskyne, puklinové priepasti a podobne).

Vrchol Vápennej je označený približne štvormetrovým stĺpom s malou vyhliadkovou plošinkou pre jednu až dve osoby, slovenským dvojkrížom a vlajkou. Nachádza sa tu i kamenná zememeračská kóta. Toto miesto je jedným z najkrajších v Malých Karpatoch. Podobne atraktívny je celý hrebeň Vápennej, ktorý pokračuje ďalej po červenej značke. Sú z neho prekrásne výhľady, občas na hrane priepasti. Nečudo, že na tejto strane Vápennej kedysi vyhľadávali cvičné skaly horolezci. Lezenie tu už ale povolené nie je.

Kaštieľ v Plaveckom Podhradí

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 880 m

Dátum konania: 18.05.2019
Trasa:

Trasa A:
Liešťany mtz 2:10 – Suchý vrch čtz 0:50 – Kšinianska poľana 0:55 – Veľká Homoľa 0:50 – Košútova skala žtz 1:40 – Nitrianske Rudno

Prevýšenie: 1145 m
Dĺžka: 19,00 km
Čas: 6,30 hod


Trasa B:
Liešťany mtz 2:10 – Suchý vrch čtz 0:50 – Kšinianska poľana ztz 0:30 – Tisovník 0:40 – Rudnianska Lehota 0:35 – Nitr.Rudno

Prevýšenie: 777 m
Dĺžka: 15,1 km
Čas: 4,45 hod

Strážovské vrchy sú súčasťou krajinného celku vo Fatransko-tatranskej oblasti. Ležia v oblasti medzi Trenčínom a Žilinou. V najdlhšom smere od juhu smerom na severovýchod dosahuje pohorie dĺžku 50 km, šírku viac ako 30 km a jeho celková rozloha je 900 km štvorcových. Na západe a severozápade sú Strážovské vrchy ohraničené Považským podolím, na severe Súľovskými vrchmi (tieto sú začlenené ako samostatná súčasť do CHKO Strážovské vrchy) a Žilinskou kotlinou, na severovýchode Malou Fatrou, na východe Hornonitrianskou kotlinou, na juhu Podunajskou pahorkatinou a na juhozápade v krátkom úseku Považským Inovcom. Nadmorská výška sa pohybuje od 300 do 1213 m, ktorú dosahuje najvyšší vrch Strážov. Strážov sa čnie medzi obcami Čičmany a Zliechov.

Nitrické vrchy
Pohorie sa nachádza v južnej časti Strážovských vrchov a najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).
Geomorfologické členenie:
     - Drieňov
     - Kšinianska kotlina
     - Rokoš
     - Rokošské predhorie
     - Suchý
     - Vestenická brána

Čierny vrch
Čierny vrch vypínajúci sa nad obcou Kšinná je súčasťou pohoria Nitrické vrchy predstavujúceho jeden z podcelkov Strážovských vrchov. Na jeho vrchole sa nachádza oplotený drevený kríž s plechovou strieškou, a tiež vrcholová kniha, do ktorej môžu návštevníci pozapisovať svoje dojmy a zážitky z výletu. Z vrcholu sa otvárajú nádherné výhľady do šíreho okolia, za priaznivého počasia odtiaľto dovidieť napríklad i na malofatranský Kriváň či časť Veľkej Fatry

Dĺžka trasy: 19.00 km
Prevýšenie: 1145 m

Dátum konania: 08.06.2019
Trasa:

Trasa A:
Šútovo, Rieka mtz 1:30 – Šútovský vodopád 1:25 – Mojžišove pramene 1:10 – Kopiská žtz 0:35 – sedlo za Hromovým čtz 0:45 – Snilovské sedlo ztz 0:25 – Chata pod Chlebom 1:20 – Zajacová 0:25 - Šútovo

Prevýšenie: 1242 m
Dĺžka: 18,2 km
Čas: 7:35 hod


Trasa B:
Šútovo, Rieka mtz 1:30 – Šútovský vodopád 1:25 – Mojžišove pramene 1:10 – Kopiská 0:10 Chata pod Chlebom 1:20 – Zajacová 0:25 - Šútovo

Prevýšenie: 1025 m
Dĺžka: 14,5 km
Čas: 6:00 hod

Šútovský vodopád
Najvyšším vodopádom pohoria Malá Fatra, a zároveň 4. najvyšším na Slovensku je Šútovský vodopád nachádzajúci sa v Šútovskej doline, asi 4 km od obce Šútovo. Vodopád je tvorený Šútovským potokom a jeho výška dosahuje úctyhodných 38 m. K Šútovskému vodopádu vedie značkovaný turistický chodník z obce Šútovo (časť Rieka), ktorý je vybavený i informačnými panelmi oboznamujúcimi návštevníkov s faunou, flórou, vodnými tokmi i geológiou Šútovskej doliny.

Mojžišove pramene
Azda každý pozná starý biblický príbeh o tom, ako Mojžiš na púšti udrel palicou do skaly a z tejto skaly razom vytryskla voda a napojila ustatý izraelský národ na jeho strastiplnej púti do zasľúbenej zeme. Málokto však vie, že jedno také miesto, kde zo skaly zvláštnym spôsobom vyteká voda dodnes, evokujúc onen Mojžišov zázrak spred tisícov rokov, sa nachádza i na Slovensku. Týmto miestom sú tzv. Mojžišove pramene nachádzajúce sa na juhozápadnom svahu nevýrazného malofatranského vrchu Hromové. Mojžišove pramene, ktoré sa i v časoch sucha tešia dostatku vody, napájajú Šútovský potok, a teda i známy Šútovský vodopád a sú jedným z obľúbených turistických cieľov Krivánskej Malej Fatry.

Chleb 1645 m n.m.

Dĺžka trasy: 18.20 km
Prevýšenie: 1242 m

Dátum konania: 29.06.2019
Trasa:

Trasa A:
Jánska dolina, Stanišovská jaskyňa mtz 1:15 – Horáreň pred Bystrou žtz 1:00 – Svidovské sedlo ztz 1:00 – Ohnište-Poľana 0:20 – Ohnište 0:20 – Ohnište-Poľana 1:15 – Slemä 0:45 – Brtkovica žtz 0:20 – Stanišovské sedlo 0:45 – Jánska dolina, Stanišovská jaskyňa

Prevýšenie: 1120 m
Dĺžka: 19,0 km
Čas: 7:00 hod


Trasa B:
Jánska dolina, Stanišovská jaskyňa žtz 1:00 – Stanišovské sedlo čtz 0:40 – Smrekovica 1285m 1:25 – Liptovský Ján

Prevýšenie: 585 m
Dĺžka: 9,0 km
Čas: 3:05 hod

Ohnište 1538 m n.m.
Výrazný horský masív Ohnište patrí k najhodnotnejším a turisticky najzaujímavejším častiam pohoria Nízke Tatry. Jeho vrcholovú časť tvorí krasová plošina s priepasťami, škrapami, suťami a závrtami, ktorú ohraničujú strmé zrázy a impozantné skalné galérie. Ohnište má dva vrcholy, hlavný vrchol leží vo výške 1538 m a ponúka jeden z najkrajších výhľadov v Nízkych Tatrách. Pod vrcholom sa nachádza tzv. Veľká ľadová priepasť, ktorá so svojou hĺbkou 125 m predstavuje najhlbšiu priepasť pohoria. Neďaleko hlavného vrcholu možno obdivovať ďalšiu výraznú atraktivitu, skalný útvar Okno, ktorý je najväčším skalným oknom (resp. skalnou bránou) na Slovensku. Otvor v skale je vysoký približne 10 m. Masív Ohnišťa bol spoločne s blízkym okolím vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Okrem zaujímavého krasového reliéfu s rôznymi nevšednými útvarmi sa v lokalite nachádzajú vzácne pralesovité porasty, chránené rastlinstvo vysokohorských lúk, napríklad známy plesnivec alpínsky, a tiež rozličné ohrozené druhy živočíchov ako je rys ostrovid, orol skalný či výr skalný.

Slemä 1514 m n.m.
Zalesnený skalnatý vrch Slemä sa v októbri 1944, v čase Slovenského národného povstania, stal miestom veľkého leteckého nešťastia. V zamračený a pochmúrny piatok 13. do jeho vrcholu narazilo sovietske lietadlo so zmiešanou rusko-slovenskou posádkou. Všetkých 19 pasažierov zahynulo. Dnes sa na mieste havárie nachádza pamätník s menami obetí. V širokom okolí pamätníka sú roztrúsené trosky stroja, čo je rarita, na ktorú len tak niekde nenatrafíme. Z vrcholu Slemä sa otvára pekný výhľad na hlavný hrebeň Ďumbierskych Nízkych Tatier s majestátnym vrchom Ďumbier, a tiež do priľahlých dolín. Na úpätiach vrchu sa nachádza niekoľko partizánskych bunkrov.

Stanišovská jaskyňa

Dĺžka trasy: 19.00 km
Prevýšenie: 1120 m

Dátum konania: 20.07.2019
Trasa:

Stankovany žtz 0:50 – Žaškovské sedlo ztz 0:35 – sedlo pod Ostrým žtz 0:20 – Ostré 0:15 – sedlo pod Ostrým ztz 0:20 – Hrdošná skala 0:30 – sedlo pod Ostrým žtz 0:35 – Havran 1:25 – Ľubochňa

Prevýšenie: 937 m
Dĺžka: 15 ,0 km
Čas: 6:00 hod

Hrdošná skala
Šípska Fatra, jeden z geomorfologických podcelkov Veľkej Fatry, ponúka viacero atraktívnych turistických cieľov. Okrem eponymného vrchu Šíp k nim napríklad patrí pôsobivý hrebeň Hrdoš s dvoma vrcholmi – Predným a Zadným – a s majestátnym bralom zvaným Hrdošova, alebo tiež Hrdošná skala. Podľa istej oravskej povesti stával v minulosti niekde vo vrcholových častiach masívu hrádok. Tomuto hrádku panoval istý veľmož, ktorého pre jeho pyšnú povahu nik nenazval inak ako Hrdošom. Hrdoš bol nesmierne majetný, o svoje bohatstvo sa však veľmi bál, a tak ho poskrýval v okolitých jaskyniach. Svoj život plný strachu a zlých skutkov nakoniec ukončil skokom zo skaly, ktorá sa dnes nazýva Hrdošovou. Kto by sa na Hrdoš a Hrdošovu skalu vybral, povestné poklady pravdepodobne neobjaví. Čakajú však na neho iné, dokonca cennejšie – prírodné. Z vrcholových častí hrebeňa, najmä z vrcholov Predný a Zadný Hrdoš, sa naskytajú krásne výhľady na Malú Fatru, Chočské vrchy či Západné Tatry. V oblasti Hrdošovej skaly, ktorá sa nachádza na konci značenej trasy, a ktorá predstavuje akési vyvrcholenie túry, možno obdivovať mohutné skalné bloky s oknami, bránami a niekoľkými jaskyňami. Najväčšou z týchto jaskýň je 120 m dlhá oficiálne neprístupná Žaškovská jaskyňa.

Dĺžka trasy: 15.00 km
Prevýšenie: 937 m

Dátum konania: 10.08.2019
Trasa:

Ružomberok, Biely potok ztz 0:50 – sedlo Brdlisko 1:00 cez Ostré 1067m – sedlo Teplice 1:00 – Veľký Brankov 1:30 – / odbočka k Brankovskému vodopádu cca 20min/ Podsuchá

Prevýšenie: 1175 m
Dĺžka: 13,5 km
Čas: 6:15 hod

Veľký Brankov (1134 m n.m.) je vrch v najzápadnejšej časti Nízkych Tatier a oddeľuje Ludrovskú dolinu od doliny riečky Revúca. Hrebeň Brankova má pestrú flóru. Južná časť je trávnatá s krásnymi výhľadmi, v minulosti sa tu intenzívne hospodárilo a boli tu početné salaše. Hrebeň je krajinársky veľmi zaujímavý a neobyčajne fotogenický. Naviac poskytuje nevšedné pohľady na Nízke Tatry a Veľkú Fatru.

Vrch Ostré, tiež známy ako Ostrô, je vrch v Nízkych Tatrách vysoký 1087 m n.m. Nachádza sa južne od Ružomberka a juhovýchodne od Vlkolínca. Ostré je pamätným miestom Slovenského národného povstania. Začiatkom septembra 1944 tu bolo vybudované silné pásmo obrany, odkiaľ mohli v septembri a októbri povstalci sledovať dolinu Váhu. Z pozorovateľne na vrchole kopca boli schopní efektívne riadiť delostreleckú paľbu, a tým narúšať nemeckú prepravu a transporty. Zároveň tak bránili nemeckým jednotkám v prieniku k Banskej Bystrici. Ťažké boje o vrch prebiehali od polovice septembra do 24. októbra 1944.

Brankovský vodopád: S výškou 55 metrov je to najvyšší vodopád Nízkych Tatier a druhý najvyšší na Slovensku. Veľkou výhodou je jeho dostupnosť. Brankovský vodopád leží v nadmorskej výške 775 - 830 m n.m., na severozápadnom okraji národného parku, na západnom úpätí vrchu Veľký Brankov. Skalná skupina je nazývaná Kurucké skaly. Prietok vodopádu je relatívne stabilný, približne 3 l/s. Vodnatosť toku je však ovplyvnená výdatnosťou zrážok v jednotlivých ročných obdobiach. Najkrajší je preto v jarných mesiacoch, keď ho napája voda z topiaceho sa snehu. Veľmi efektný je aj v zimnom období - vtedy sa vytvorí niekoľko desiatok metrov vysoký mohutný ľadopád. V roku 1980 bol vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku.

Dĺžka trasy: 0.00 km