Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

12.9.-14.9.2020 TROJDŇOVKA – STRÁŽOVSKÉ VRCHY, NITRIANSKE RUDNO

Dátum konania: 12.09.2020
Trasa:

1.deň
Homôlka čtz 0:10 – sedlo Košariská 0:10 – Za Židovým 0:40 – Rychtárske ženky 1:15 – Nad Krišofovcami 1:15 – Demovec 0:40 – Závadská poľana 0:15 – Pod Capárkou 0:55 – Suchý mtz 1:40 - Liešťany

Prevýšenie: 850 m
žka: 19,1km
Čas: 6:00 hod

Priehrada Nitrianske Rudno
Na hornom toku riečky Nitrica v Rudnianskej kotline bola vybudovaná priehrada, ktorá dnes predstavuje obľúbené miesto letnej rekreácie. Na jej brehu sa rozkladá rekreačný areál so športoviskami a s možnosťou stravovania, rýchleho občerstvenia i ubytovania rozličných typov. Samotnú vodnú nádrž možno využiť na kúpanie, rybolov, jachting či vodné športy.

Homôlka
(906,6 m.n.m.)
Lleží v Strážovských vrchoch, východne od obce Dolná Poruba. Na severozápadnom úpätí vrcholu sa rozprestiera prírodná rezervácia Pod Homôľkou, ktorá sa vyznačuje súborom chránených a ohrozených druhov rastlín v lúčnych ekosystémoch Strážovských vrchov. Pod vrcholom sa nachádza rekreačná oblasť Homôlka, známa ako centrum letnej i zimnej turistiky, ako aj Chata Homôlka, ktorá je celoročne otvorená. K dispozícií sú aj 2 stredne náročné zjazdovky a 3 vleky.

Suchý vrch
(1 028 m n. m.)
Je čiastočne odlesnený vrchol, ktorý leží v Strážovských vrchoch, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy. Ide o kryštalický masív susediaci s Čiernym vrchom.

Nitrické vrchy
Sú geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Pohorie sa nachádza na území okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou a ohraničuje ju Rudnianska kotlina z východu, Hornonitrianska kotlina z juhovýchodu a Bánovská kotlina z juhozápadu. Na severozápade nadväzuje Trenčianska vrchovina a na severe Zliechovská hornatina. Najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).

2.de
ň - Strážov 1214m
Zliechov ztz 2:00 – Sútok potokov žtz 0:50 – sedlo Samostrel ztz 1:20 – Čierny vrch 0:40 - Pod Strážovom čtz 0:10 – Strážov 0:10 – Pod Strážovom 1:00 – Zliechov

P
revýšenie: 960 m
žka: 13,4 km
Čas: 6:10 hod

Strážov 1213m – strážca strážovských lazov
Nad tichou krásou Strážovských vrchov bdie početný zástup osamelých horských velikánov. Najvyšší z nich , Strážov, sa svojimi dolomitovými útesmi dvíha až do výšky 1213m nad hladinu dnešných morí. Rozkladá sa medzi Čičmanmi a Zliechovom. Horské lúky, rokliny a skalné útesy Strážova sú domovom rôznorodej vzácnej kveteny, vďaka ktorej bol tento vrch oddávna obľúbeným cieľom botanikov. Už v roku 1804 tu botanizoval Anton Rochel, rakúsky prírodovedec, ktorý v prvom desaťročí 19.storočia pôsobil ako lekár grófa Aspremontého v Lednických Rovniach, založil tam aj unikátnu botanickú záhradu. Rastliny, ktoré na Strážove nazbieral, sa z jeho herbára dostali do múzeí v celej Európy, ba vraj aj v Japonsku. Každý z biotopov Strážova má svoju vzácnu kvetinovu výzdobu. Ponad záhony kvetov poletujú vzácne druhy motýľov – vidlochvosty i vrátane vzácneho jasoňa červenookého. Strážov neponúka kruhový výhľad. Pohľad na severovýchod je tienený lesom, ale zo sústavy skalných terás na vrchole sa otvára fascinujúca paleta pohľadov do hlbočiny pod nohami, na labyrint strážovských kotlín, popretkávaných stužkami cestičiek v údoliach a cez horské priesmyky. Doďaleka sa rozkladajú osamelé lazy, strážené krivolakými chrbtami strážovských a nitrických vartášov – Okrúhly vrch, Čierny vrch, Suchá hora, Homôľka, Vápeč, Gabrišské vrchy nad Mojtínom....Tesne oproti nám uzatvára bralami ovenčený masív Sokolia pod severnými svahmi Strážova nádhernú dolinu Strážovského potoka, vyzdobenú po oboch stranách stužkami ružovkastých vápencových masívov . Na severe známa kontúra Manínov, Žibrid, rohatý labyrint Súľovských skál s charakteristickým zubom Brady. Strážov starostlivo stráži tichú nádheru svojho malebného kráľovstva. Dúfajme, že ju ustráži.

Strážovské vodopády
V sedle neďaleko vrchu Strážov, v prekrásnom prostredí tichého a nedotknutého lesa, ukryla príroda dva pôsobivé vodopády. Tieto vodopády, konkrétne Dolný a Horný Strážovský vodopád, sú vysoké 6 (Dolný) a 9 (Horný) metrov a nachádzajú sa neďaleko od seba na Strážovskom potoku. Priamo k nim nezachádza nijaký značkovaný chodník, napriek tomu ich však navštívi nejeden turista prechádzajúci touto oblasťou. Východiskom túr k vodopádom môže byť chata Červíková, resp. obec Pružina.

3.de
ň - Malá Magura
Dlžín mtz 1:40 – Boškovie laz čtz 0:20 – Panský háj 0:40 – Šútovské sedlo 0:45 – Kaplnka Sv.Vendelína žtz 0:45 – Bojnice kúpele

P
revýšenie: 626 m
žka: 12,7 km
Čas: 4:10 hod

Malá Magura
Rozlohou najmenší zo štyroch podcelkov Strážovských vrchov, je ako taký klin, vrazený zo severu do Hornonitrianskej kotliny. Jej masívny hrebeň sa plynulo dvíha od Bojníc po Boškovie laz, potom je to také húpavé hore – dole až na najvyšší bod na Magure (1141 m). O kúsok ďalej, z Malej Magury, prudko padá do sedla Obšiar. Tam už začína ďalší podcelok Strážovských vrchov – Zliechovská hornatina, konkrétne jej časť Javorinka, kde sa ráz krajiny výraznejšie zmení, najmä časté výhľady pribudnú.

Boškov laz
(935 m.n.m.)
Je zalesnený vrchol ležiaci v Strážovských vrchoch. Z vrcholu nie sú priame výhľady do okolia. Výhľad je možný len z okolitých starých stromov, pričom vidieť Nitrické vrchy. Druhý pekný výhľad poskytuje miesto nachádzajúce sa medzi Magurou a Boškovým lazom. Poskytuje pekný výhľad na Rokoš, Suchý, Čierny vrch a Rudniansku dolinu. Z rúbaniska situovaného hneď vedľa možno obdivovať Valaskú Belú a okolie.Z Dlžína stúpa ponad Hrádok nad Dlžínom na Panskú horu a ďalej na Boškovie laz. Tu sa spája s červeno značeným turistickým chodníkom a pokračujú spolu na Panský háj, kde sa rozdeľujú. Strážovské vrchy na rozdiel od iných pohorí nemajú ústredný chrbát a sú rozdelené do niekoľkých menších povrchových celkov. Rieky rozčlenili dno kotliny na nízke chrbty a plytké doliny, ktoré tvoria pahorkatinu. Najvyšší vrch pohoria je Strážov 1213 m. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny.

Dlžín
Severovýchodne od obce v okrajovej polohe Rudnianskej kotliny sa dvíha trávnaté návršie s pozostatkami zaniknutého stredovekého hrádku. Hrádok tvorí vrcholová plošina približne elipsového tvaru, voľakedy obohnaná kamennými hradbami, ktoré pripomínajú miestami ešte badateľné zvyšky múrov. Na základe terénnych výskumov a nálezov keramického materiálu možno život na tomto mieste datovať do 12. až 13. storočia. V Rudnianskej kotline mal najstaršie rodové sídla domáci šľachtický rod Diviackovcov.

Bojnický zámok
Klenotom nielen Hornej Nitry je rozprávkový Bojnický zámok, ktorý patrí k najnavštevovanejším a najkrajším kultúrno-historickým pamiatkam na Slovensku. Jeho predchodca bol stredoveký hrad a až gróf Ján Pálffy dal celý objekt na konci 19.storočia prestavať do súčasnej podoby. Príčinou prestavby vraj bola láska grófa ku krásnej kontese de Jean Ville z Francúzska. Jej otec bol však proti tomuto zväzku a nechcel ju vydať za nápadníka z ďalekého Uhorska, ktorý nemá ani poriadny zámok. Aj grófa hnevala predstava, že by svoju vyvolenú priviedol od oltára do nevľúdneho a zúboženého hradu. A tak sa pre ňu rozhodol najprv pripraviť bývanie, ktoré by sa ponášalo na jej rodisko. Kým však gróf v Bojniciach prestavoval hrad, kontesa sa vydala za iného a z veľkej lásky zostal len čarovný zámok. Ján Pálffy sa úplného dokončenia prestavby nedožil, zomrel vo Viedni v roku 1908.

Dĺžka trasy: 0.00 km

Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa

( účastníkov)
 
Tipy pre vás
03.10.2020 VYSOKÉ TATRY – SLAVKOVSKÝ ŠTÍT 2452m

Dátum: 03.10.2020
Dĺžka trasy: 16.20 km
Prevýšenie: 1522 m
Voľných miest: 6

24.10.2020 MURÁNSKA PLANINA – TŔSTIE 1121m

Dátum: 24.10.2020
Dĺžka trasy: 15.00 km
Prevýšenie: 690 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 24. september,
meniny má Luboš, Lubor.

Počasive pre Slovensko