Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Dátum konania: 06.09.2024
Trasa:

ubytovanie penzion Jantoľák termín 6.-8.9.2024

1.deň SIVÝ VRCH 1805m

Biela skala, horáreň čtz 3:10 – Sivý vrch 0:40 – sedlo Pálenica žtz 2:25 – Zuberec

prevýšenie: 960m
dĺžka: 13,0km
čas: 6:15 hod

Sivý vrch 1805m – skalné mesto kvetov. Pri pohľade zdola si ho sotva všimnete: ničím neviniká, ani výškou, ani neforemnou figúrou, a ešte sa skrýva za svojimi podstatne nižšími odnožami. I meno má akési šedivé, lebo jediné čím Vás jeho silueta upúta, je sivastá krajka brál na jeho hrboľatom chrbte. Napriek tomu je tento vápencovo-dolomitový prílepok k žulovej hradbe Roháčov tajným tipom turistov fajnšmekrov a v anketách Krás Slovenska zavše útočí na najvyššie priečky rebríčka najkrajších vrchov Slovenska. Ešte pred polstoročím sa geológivia nevedeli dohodnúť, kam ho vlastne zaradiť, jeho vápencová čiapka je súčasťou chočského príkrovu. Medzi Chočskými vrchmi by bol svojou výškou jasným kráľom, ale napokon sa ortografická hranica medzi ZT a Chočskými vrchmi ustálila v Hutnianskom sedle a Sivý vrch sa ocitol sťaby chudobný príbuzný v prominentnej rodine – Ostrý Roháč, Baníkov, Osobitá...Biela skala je akoby predsunutou baštou impozantného skalného mesta Radových skál, chodník sa vinie bludiskom bizarných skalných útvarov – veží, okien, polozrúcaných múrov a podzemných komnát. Veď skalné mesto ukrýva aj otvor do 88m hlbokej puklinovej priepasti.

Je prirodzenou dominantou panorámy oravskej obce Zuberec, je ho vidieť aj z časti Liptova. Je viac skrytý a menej navštevovaný ako ostatné časti Západných Tatier, aj ked trocha neprávom. Ponúka krásne výhľady a trochu inú scenériu ako sme v Západných Tatrách zvyknutí. Áno, Sivý vrch sa náramne podobá na Veľký Rozsutec v Malej Fatre alebo Veľký Choč.

Turistika na Orave a Liptove má svoje osobité čaro. Jedným z najkrajších a najobľúbenejších vrchov Západných Tatier je Sivý vrch. Túra naň nepatrí medzi najnáročnejšie, no rozhodne je jednou z najkrajších, a to vďaka dych berúcim výhľadom na Liptov a Oravu. Sivý vrch je typický svojím skalnatým vrcholom, ktorý je dobre rozpoznateľný či už z oravskej alebo liptovskej strany. Skúseným turistom bude Sivý vrch pripomínať Veľký Rozsutec či Veľký Choč. Majestátne vápencové skaliská popretkávané prekrásnou flórou.

2.deň BRESTOVÁ 1934m, SALATÍN 2048m, SKRINIARKY, SPÁLENÁ 2083m, PACHOĽA 2167m

Zverovka mtz 3:00 – Brestová cez Predný Salatín čtz 0:50 – Salatín 1:50 – Baníkovské sedlo cez Skriniarky, Spálenú, Pachoľu žtz 1:55 – Nad Roháčskym vodopádom 1:00 – Adamcuľa čtz 1:00 – Zverovka

prevýšenie: 1500m
dĺžka: 17,0km
čas: 9:35 hod

Salatín 2048m je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Slovensku, juhovýchodne od Zuberca. Vrch sa nachádza v centrálnej časti rozsiahleho rovnomenného masívu, medzi Brestovou 1903m , od ktorej je oddelený sedlom Parichvost a Baníkovom 2178m. Salatín sa vypína medzi Bobroveckou a Roháčskou dolinou. Poskytuje ďaleký kruhový výhľad.

Úsek hlavného hrebeňa Západných Tatier medzi Zadným Salatinským sedlom 1907 m, nazývaným aj Sedlo pod Zvonom a vrcholom Spálenej 2083,3 m. Niekoľko menších skalnatých vrcholkov v tomto hrebeni je pomenovaných, ako napríklad Červená skala, Gankova kopa, Zvon. Severné úbočia hrebeňa prudko padajú, na niektorých miestach aj kolmými, priepastnými stenami (značne exponovanými) do Zadnej Salatinskej doliny. Južné úbočie sa týči nad Hlbokú dolinu (odnožie Jaloveckej doliny). Skriniarky sú najnáročnejším úsekom hrebeňa od Baníkovského sedla na západ. Prechod je na niektorých miestach zabezpečený reťazami. Previsy Gankovej kopy môžu poskytnúť úkryt za dažďa. Otvárajú sa tu jedinečné výhľady na ľadovcový kar „Vrece“ medzi svahmi Spálenej a Pacholi. Ten kontrastuje s oblými holnatými tvarmi Salatinov.

3.deň JURÁŇOVA DOLINA

Oravice čtz 0:55 – Juráňova dolina, ústie 0:50 – Umrlá 0:10 – Bobrovecká dolina mtz 0:20 – Suchá dolina, ústie 0:40 – Oravice

prevýšenie: 240m
dĺžka: 9,5km
čas: 3 hod

Juráňová dolina, 4km dlhá zalesnená dolina nachádzajúca sa v Oravickej kotline. Ústie doliny tvorí 1km dlhá vápencová Tiesňava. Dolina je prístupná chodníkom a lávkami. Z hľadiska botaniky je dolina zaujímavá pestrou kvetenou a tzv. výškovým zvratom výskytu vysohorských rastlín. Rastliny, ktoré sa v pohoriach vyskytujú spravidla v subalpínskom a alpínskom stupni, sa v Juráňovej doline vyskytujú vo výškach okolo 900m. V doline sa nachádza jedno z najnižšie položených prirodzených výskytov kosodreviny. Tento jav podmieňuje studená klíma Tiesňavy, v ktorej sa dlho udrží sneh a v lete je krátky slnečný svit. Úzky kaňon Tiesňavy je vytvorený medzi Ježovým vrchom a Čaplovkou, povyše Tiesňavy sa rozkladajú dve dlhé poľany, poľana Šivarná nachádzajúca so vo výške okolo 935-960m a poľana Juráňová nachádzajúca sa vo výške okolo 965-1070m. Na konci sa dolina delína na dve časti, hlavná juho -východná časť ide pod Bobrovec 1665m a vedľajšia časť severo-východná ide pod Veľkú Furkasku. Bobrovec je zároveň aj najvyšší vrchol v okolí doliny. Názov doliny pochádza pravdepodobne od priezviska JURAN vyskytujúceho sa v 17.storočí v obci Liesek, ktorej patrili pastviny v Juáňovej doline. V druhej polovici 18.storočia sa v Juráňovej pod Furkašskou ťažila železná ruda, ktorá sa dopravovala cez sedlo Umrlá. V rokoch 1885-86 oravské panstvo postavilo cez Tiesňavu v Juráňovej doline 930m dlhý drevený most na uľahčenie vývozu dreva z horných časti doliny. Po moste sa vozilo drevo až do roku 1934, kedy ho zničila mimoriadne silná povodeň. Ešte v tomto roku sa vybudoval turistický chodník, miestami vytesaný v skale. V roku 1974 sa dolina stala PR.

Oravice 790m sú obľúbeným rekreačným miestom s veľmi dobrými klimatickými podmienkami, prírodnými krásami a terénmi, ktoré vyhovujú na rekreáciu a turistiku. Boli vyhľadávaným letoviskom od začiatku tohto storočia, prvá útulňa bola postavená v roku 1931 pod Krúpovou. Ubytovať sa dalo aj v dvoch izbách hostinca u Sivoňa. Neskôr sa tu stavali súkromné chaty. Vo vojnových rokoch všetky hájovne a chaty vypálili hitlerovské vojská. Zo stavebných pamiatok sa zachovala len kaplnka sv. Anny postavená v r. 1817-1820. Chata Oravice je centrálnym objektom v turisticky atraktívnej lokalite. Koncom minulého storočia v Oraviciach žil lesník Anton Kocyan 1835-1916 skúsený ornitológ a preparátor, zakladeteľ prírodovedných zbierok múzea v Oravskom zámku. Územie Oravíc ohraničuje na severe a západe Skorušina 1310m so svojimi výbežkami na juhu, masív Osobitej od malej Osobitej cez Kasne Roh po Lúčnu, na východe Slovensko-Poľská hranica s Veľkou a Malou Furkaškou , Bobrovcom a Magurou 1232m, ktorá je vlastne najvýchodnejšia časť Skorušíského pohoria. Oravickou kotlinou pretekajú potoky Blatná a Mihulčie . Zbernou riekou Oravíc je Oravica, vzniká sútokom Bystrej a Tichej v Oraviciach. Riečka Bystrá je veľmi krátka vzniká sútokom Bobroveckého potoka a Mihulčieho potoka niekoľko sto metrov pred sútokom s Tichou. V dolinke Vanička sa nachádzajú aj minerálne pramene, sírny pred vchodom do Bobroveckej a Suchej doliny zastrešený strieškou a sprístupnený mostíkom ponad Bobrovecký potok.

 

Dĺžka trasy: 0.00 km