Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV
Aktuality
10.02.2020

22.2.2020 bude chôdza
Miesto: Sásová RESET /bývalá JAMA/ Starohorská 72
Tešíme sa na bohatú účasť. 
Bližšie info v diskusii.

Návštevnosť
Celkom: 572572
Február: 5405
Dnes: 78
Online: 16

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 12

Strana [ 1 ] [ 2 ]
29.08. 2020 VEPORSKÉ VRCHY – KLENOVSKÝ VEPOR

Dátum konania: 29.08.2020
Trasa:

Klenovský Vepor - 1338 m n. m.
Najvýraznejším vrchom Veporských vrchov je Klenovský Vepor, ktorý dal meno celému pohoriu. Samotnému vrchu dala zase meno divá sviňa – unikátna lichobežníková silueta hory totiž ľuďom oddávna pripomínala chrbát „vepra“, zvieraťa, ktorým sa kedysi tunajšie lesy len tak hemžili. Vrcholová časť Klenovského Vepra je zalesnená, z niektorých miest sa ale otvárajú pekné výhľady, najmä na hrebene Veporských a Stolických vrchov. K ďalším atraktivitám vrcholovej časti hory patria krásne andezitové bralá, ktoré predstavujú zvyšky sopečného príkrovu. Klenovský Vepor bol vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzajú sa tu totiž vzácne hlboké lesy s množstvom chránených druhov fauny a flóry. Asi polovica rezervácie má charakter pralesa. Návštevníkom sa tu naskytajú úchvatné pohľady na mohutné stromiská a popadané mŕtve drevo umocňujúce pralesovitý vzhľad hvozdu. Na Klenovský Vepor vedie viacero značkovaných chodníkov. Vrch je pomerne odľahlý, výstup naň je preto zväčša dosť dlhý. Klenovský Vepor (1338 m n. m.) je najvýraznejším vrcholom v pohoria Veporské vrchy v oblasti Slovenského rudohoria. Oblasť je opradená mnohými legendami a za svoje meno vďačí typickému tvaru pripomínajúcom chrbát divej svine, teda "vepra", podľa čoho ho spoznáme takmer z každého vrchola Slovenka.
Vrchol je situovaný na hlavnom hrebeni, kde pramení zo severnej strany Čierny Hron a na južnej strane Veporský potok zdroj Klenovskej Rimavy. Klenovský Vepor je štátnou prírodnou rezerváciou, pod hrebeňom na severných a severozápadných svahoch je chránený pralesový porast pôvodných karpatských zmiešaných lesov. Veporské vrchy sú zároveň rukolapným príkladom možnosti harmonického súžitia človeka s prírodou. Práve tu, najmä v oblasti vrchárskych obcí Lom, Drábsko a Sihla možno dodnes nájsť množstvo obývaných horských samôt, lazov a hospodárstiev, ktoré spĺňajú predstavu o tom, čo dnes ekológovia moderným slovníkom nazývajú trvalo udržateľný rozvoj. Putovanie touto pôvabnou krajinou, kde sa striedajú hlboké pralesy s rozsiahlymi poľanami a pasienkami, patrí k tomu najkrajšiemu, čo môžu vnímavému návštevníkovi slovenské hory ponúknuť. Centrálnu a asi najkrajšiu časť Veporských vrchov tvorí podcelok Balocké vrchy, vrcholiace Klenovským Veprom (1 338 m). Ten dal meno celému pohoriu, je výraznou krajinnou dominantou a lokalitou, na ktorú sa viažu mnohé povesti a legendy. Veľmi zaujímavý je Klenovský Vepor aj z pohľadu stavby. Celé Veporské vrchy (a prevažnú časť Rudohoria) budujú hlbinné, metamorfované horniny centrálnokarpatského kryštalinika. Preložené do normálnejšieho jazyka - všetko možné, ale sopečné horniny nie. A predsa tvoria práve charakteristický, skalnatý vrcholový chrbát Vepra vulkanity - konkrétne andezitové bralá. Je to zvyšok mohutného sopečného pokrovu, ktorý sem zasiahol zo susedného vulkanického pásma v treťohorách, prekryl túto oblasť a zanechal za sebou niekoľko izolovaných ostrovčekov. Geneticky a vekovo príbuzný je mu Ľubietovský Vepor v Poľane (ktorá je však vulkanická celá). A tu kdesi treba hľadať dôvod nápadnej podoby oboch vrchov… 

Dĺžka trasy: 0.00 km

12.9.-14.9.2020 TROJDŇOVKA – STRÁŽOVSKÉ VRCHY, NITRIANSKE RUDNO

Dátum konania: 12.09.2020
Trasa:

1.deň
Homôlka čtz 0:10 – sedlo Košariská 0:10 – Za Židovým 0:40 – Rychtárske ženky 1:15 – Nad Krišofovcami 1:15 – Demovec 0:40 – Závadská poľana 0:15 – Pod Capárkou 0:55 – Suchý mtz 1:40 - Liešťany

Prevýšenie: 850 m
žka: 19,1km
Čas: 6:00 hod

Priehrada Nitrianske Rudno
Na hornom toku riečky Nitrica v Rudnianskej kotline bola vybudovaná priehrada, ktorá dnes predstavuje obľúbené miesto letnej rekreácie. Na jej brehu sa rozkladá rekreačný areál so športoviskami a s možnosťou stravovania, rýchleho občerstvenia i ubytovania rozličných typov. Samotnú vodnú nádrž možno využiť na kúpanie, rybolov, jachting či vodné športy.

Homôlka
(906,6 m.n.m.)
Lleží v Strážovských vrchoch, východne od obce Dolná Poruba. Na severozápadnom úpätí vrcholu sa rozprestiera prírodná rezervácia Pod Homôľkou, ktorá sa vyznačuje súborom chránených a ohrozených druhov rastlín v lúčnych ekosystémoch Strážovských vrchov. Pod vrcholom sa nachádza rekreačná oblasť Homôlka, známa ako centrum letnej i zimnej turistiky, ako aj Chata Homôlka, ktorá je celoročne otvorená. K dispozícií sú aj 2 stredne náročné zjazdovky a 3 vleky.

Suchý vrch
(1 028 m n. m.)
Je čiastočne odlesnený vrchol, ktorý leží v Strážovských vrchoch, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy. Ide o kryštalický masív susediaci s Čiernym vrchom.

Nitrické vrchy
Sú geomorfologický podcelok Strážovských vrchov. Pohorie sa nachádza na území okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou a ohraničuje ju Rudnianska kotlina z východu, Hornonitrianska kotlina z juhovýchodu a Bánovská kotlina z juhozápadu. Na severozápade nadväzuje Trenčianska vrchovina a na severe Zliechovská hornatina. Najvyšším vrcholom je Suchý vrch (1 028 m n. m.).

2.de
ň - Strážov 1214m
Zliechov ztz 2:00 – Sútok potokov žtz 0:50 – sedlo Samostrel ztz 1:20 – Čierny vrch 0:40 - Pod Strážovom čtz 0:10 – Strážov 0:10 – Pod Strážovom 1:00 – Zliechov

P
revýšenie: 960 m
žka: 13,4 km
Čas: 6:10 hod

Strážov 1213m – strážca strážovských lazov
Nad tichou krásou Strážovských vrchov bdie početný zástup osamelých horských velikánov. Najvyšší z nich , Strážov, sa svojimi dolomitovými útesmi dvíha až do výšky 1213m nad hladinu dnešných morí. Rozkladá sa medzi Čičmanmi a Zliechovom. Horské lúky, rokliny a skalné útesy Strážova sú domovom rôznorodej vzácnej kveteny, vďaka ktorej bol tento vrch oddávna obľúbeným cieľom botanikov. Už v roku 1804 tu botanizoval Anton Rochel, rakúsky prírodovedec, ktorý v prvom desaťročí 19.storočia pôsobil ako lekár grófa Aspremontého v Lednických Rovniach, založil tam aj unikátnu botanickú záhradu. Rastliny, ktoré na Strážove nazbieral, sa z jeho herbára dostali do múzeí v celej Európy, ba vraj aj v Japonsku. Každý z biotopov Strážova má svoju vzácnu kvetinovu výzdobu. Ponad záhony kvetov poletujú vzácne druhy motýľov – vidlochvosty i vrátane vzácneho jasoňa červenookého. Strážov neponúka kruhový výhľad. Pohľad na severovýchod je tienený lesom, ale zo sústavy skalných terás na vrchole sa otvára fascinujúca paleta pohľadov do hlbočiny pod nohami, na labyrint strážovských kotlín, popretkávaných stužkami cestičiek v údoliach a cez horské priesmyky. Doďaleka sa rozkladajú osamelé lazy, strážené krivolakými chrbtami strážovských a nitrických vartášov – Okrúhly vrch, Čierny vrch, Suchá hora, Homôľka, Vápeč, Gabrišské vrchy nad Mojtínom....Tesne oproti nám uzatvára bralami ovenčený masív Sokolia pod severnými svahmi Strážova nádhernú dolinu Strážovského potoka, vyzdobenú po oboch stranách stužkami ružovkastých vápencových masívov . Na severe známa kontúra Manínov, Žibrid, rohatý labyrint Súľovských skál s charakteristickým zubom Brady. Strážov starostlivo stráži tichú nádheru svojho malebného kráľovstva. Dúfajme, že ju ustráži.

Strážovské vodopády
V sedle neďaleko vrchu Strážov, v prekrásnom prostredí tichého a nedotknutého lesa, ukryla príroda dva pôsobivé vodopády. Tieto vodopády, konkrétne Dolný a Horný Strážovský vodopád, sú vysoké 6 (Dolný) a 9 (Horný) metrov a nachádzajú sa neďaleko od seba na Strážovskom potoku. Priamo k nim nezachádza nijaký značkovaný chodník, napriek tomu ich však navštívi nejeden turista prechádzajúci touto oblasťou. Východiskom túr k vodopádom môže byť chata Červíková, resp. obec Pružina.

3.de
ň - Malá Magura
Dlžín mtz 1:40 – Boškovie laz čtz 0:20 – Panský háj 0:40 – Šútovské sedlo 0:45 – Kaplnka Sv.Vendelína žtz 0:45 – Bojnice kúpele

P
revýšenie: 626 m
žka: 12,7 km
Čas: 4:10 hod

Malá Magura
Rozlohou najmenší zo štyroch podcelkov Strážovských vrchov, je ako taký klin, vrazený zo severu do Hornonitrianskej kotliny. Jej masívny hrebeň sa plynulo dvíha od Bojníc po Boškovie laz, potom je to také húpavé hore – dole až na najvyšší bod na Magure (1141 m). O kúsok ďalej, z Malej Magury, prudko padá do sedla Obšiar. Tam už začína ďalší podcelok Strážovských vrchov – Zliechovská hornatina, konkrétne jej časť Javorinka, kde sa ráz krajiny výraznejšie zmení, najmä časté výhľady pribudnú.

Boškov laz
(935 m.n.m.)
Je zalesnený vrchol ležiaci v Strážovských vrchoch. Z vrcholu nie sú priame výhľady do okolia. Výhľad je možný len z okolitých starých stromov, pričom vidieť Nitrické vrchy. Druhý pekný výhľad poskytuje miesto nachádzajúce sa medzi Magurou a Boškovým lazom. Poskytuje pekný výhľad na Rokoš, Suchý, Čierny vrch a Rudniansku dolinu. Z rúbaniska situovaného hneď vedľa možno obdivovať Valaskú Belú a okolie.Z Dlžína stúpa ponad Hrádok nad Dlžínom na Panskú horu a ďalej na Boškovie laz. Tu sa spája s červeno značeným turistickým chodníkom a pokračujú spolu na Panský háj, kde sa rozdeľujú. Strážovské vrchy na rozdiel od iných pohorí nemajú ústredný chrbát a sú rozdelené do niekoľkých menších povrchových celkov. Rieky rozčlenili dno kotliny na nízke chrbty a plytké doliny, ktoré tvoria pahorkatinu. Najvyšší vrch pohoria je Strážov 1213 m. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny.

Dlžín
Severovýchodne od obce v okrajovej polohe Rudnianskej kotliny sa dvíha trávnaté návršie s pozostatkami zaniknutého stredovekého hrádku. Hrádok tvorí vrcholová plošina približne elipsového tvaru, voľakedy obohnaná kamennými hradbami, ktoré pripomínajú miestami ešte badateľné zvyšky múrov. Na základe terénnych výskumov a nálezov keramického materiálu možno život na tomto mieste datovať do 12. až 13. storočia. V Rudnianskej kotline mal najstaršie rodové sídla domáci šľachtický rod Diviackovcov.

Bojnický zámok
Klenotom nielen Hornej Nitry je rozprávkový Bojnický zámok, ktorý patrí k najnavštevovanejším a najkrajším kultúrno-historickým pamiatkam na Slovensku. Jeho predchodca bol stredoveký hrad a až gróf Ján Pálffy dal celý objekt na konci 19.storočia prestavať do súčasnej podoby. Príčinou prestavby vraj bola láska grófa ku krásnej kontese de Jean Ville z Francúzska. Jej otec bol však proti tomuto zväzku a nechcel ju vydať za nápadníka z ďalekého Uhorska, ktorý nemá ani poriadny zámok. Aj grófa hnevala predstava, že by svoju vyvolenú priviedol od oltára do nevľúdneho a zúboženého hradu. A tak sa pre ňu rozhodol najprv pripraviť bývanie, ktoré by sa ponášalo na jej rodisko. Kým však gróf v Bojniciach prestavoval hrad, kontesa sa vydala za iného a z veľkej lásky zostal len čarovný zámok. Ján Pálffy sa úplného dokončenia prestavby nedožil, zomrel vo Viedni v roku 1908.

Dĺžka trasy: 0.00 km

03.10.2020 VYSOKÉ TATRY – SLAVKOVSKÝ ŠTÍT 2452m

Dátum konania: 03.10.2020
Trasa:

Starý Smokovec mtz 1:15 – Široký kopec 4:00 – Slavkovský štít 3:30 – Široký kopec čtz 0:20 – Hrebienok ztz 0:40 – Starý Smokovec

Prevýšenie: 1522m
žka: 16,2 km
Čas: 9:45 hod

Istý horolezec nazval Matterhorn “čarokrásnou hŕbou skál”. Niežeby sa Slavkovský štít podobal dáko na svojho alpského kolegu, skôr naopak, jeho kontúra je zavalitá, trochu ťarbavá, pravý opak neďalekého Lomničáku. Ale keď sa naň vydriapete a rozhliadnete sa navôkol, iste sa presvedčíte: táto hŕba skál je čarokrásna.Nepatrí ani k velikánom Tatier, donedávna bol vraj najvyšším. Počas ničivého zemetrasenia 6.8.1662 sa vraj z končiara vrchu odlúplo voľajákych 300 výškových metrov a skotúľalo do doliny. Čaro Slavkovského štítu spočíva v jeho unikátnej vysunutej polohe, vďaka ktorej je výhľad z neho veľkolepý. Na mieste Slavkovských kyseliek vyrástol koncom 18.storočia Starý Smokovec . V 70.rokoch 19.storočia postavil Uhorský karpatský spolok turistické chaty pod Hrebienkom a pri Slavkovských plieskach. Jedna čoskoro vyhorela a druhú strhla lavína. Maximilián Weitz za pomoci sponzorov upravil chodník na Nos a predľžil ho až na vrchol štítu. Pre lenivejších turistov vybudoval v dolnej časti Štrbavého hrebeňa Slavkovskú vyhliadku – plošinu so železným zábradlím a lavicami a nazval ju Maximiliánka.Od roku 1908 premávala pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok a mala pokračovať až na vrchol štítu. Budapeštiansky ing. E.Torok mal aj stavebné povolenie, ale všetko prekazila prvá svetová vojna. V lete i v zime je čarokrásna hŕba skál nad Starým Smokovcom miestom nádherných výhľadov. Už Fridrich Fuchs roku 1863 v jednom z prvých tlačených sprievodcov po VT napísal: “ Kto chce poznať vysokohorskú prírodu Centrálnych Karpát v jej celosti, teda získať prehľad aj o najvyšších štítoch, a kto sa chce z vtáčej perspektívy potešiť pohľadom na vnútornú stavbu týchto vrchov, kto chce byť účastný veľkolepého divadla, aké predstavuje širokánsky rozhľad a pútavý pohľad z nadoblačnej výšky na bezprostredne blízko ležiace dediny a mestá, urobí najlepšie, keď vystúpi na Slavkovský štít.” Názov Slavkovského štítu patrí medzi najstaršie názvy slovanského pôvodu vo VT. Na štít prešiel z obce, ktorá ho vlastnila – slávskych osadníkov volali Slavkovom. Nachádza sa na juhovýchodnom konci rozľahlej, 6km dlhej vedľajšej rázsochy, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa VT z Východnej Vysokej. Vypína sa nad Slavkovskou dolinou a nad Veľkou Studenou dolinou. Do Slavkovskej doliny spadá juhozápadnou stenou a niekoľkými nevýraznými rebrami. Naopak, do Veľkej Studenej doliny spadá labyrintom strmých skalných stien, pilierov a žľabov. Dlhý juhovýchodný Štrbavý hrebeň sa stráca kdesi nad Hrebienkom, z jeho hornej časti vyrastá Slavkovský nos, ktorý obyčajne voláme Nosom, hoci dávno mu s obľubou hovorili Kráľovský nos, lebo ktosi tvrdil, že sa naň vyštveral samotný Matej Korvín. Pri pohľade z Popradu na panorámu VT sa stráca medzi ostatnými vrcholmi susedných štítov. Viac vynikne začiatkom zimy, keď jeho oblé tvary zahalí sneh. Vtedy je zrazu mohutný a krásny. Nie nadarmo ho volajú tatranskou Fudžijamou.

Dĺžka trasy: 16.20 km
Prevýšenie: 1522 m

24.10.2020 MURÁNSKA PLANINA – TŔSTIE 1121m

Dátum konania: 24.10.2020
Trasa:

Sedlo Dielik žtz 1:30 – Tri chotáre čtz 0:30 – sedlo Korimovo 1:25 – Tŕstie 0:10 – chta Tŕstie žtz 1:00 – Pasiečky 1:00 – Tisovec

Prevýšenie: 690 m
žka: 15,0 km
Čas: 5:35 hod

Pozývame vás ďaleko od ruchu mesta, do ticha lesov s vôňou dreva a kvetov, za ďalekými výhľadmi, aj za poznaním. Toto všetko pri putovaní trasou náučného chodníka na Tŕstie nájdete. Chodník spája mesto Tisovec s jedinečným horským masívom, významným z hľadiska prírodovedeckého, botanického i krajinárskeho. Zalesnený hlavný hrebeň a vrchol Tŕstia (1120, 9 m. n m.) patrí do najrozsiahlejšieho pohoria nášho regiónu - Slovenského rudohoria.
Chodník kopíruje žlto značkovanú 6 kilometrovú turistickú trasu na Tŕstie, začínajúcu pri turistickom smerovníku. Ten sa nachádza vedľa orientačnej mapy mesta medzi evanjelickým kostolom a mestským úradom. Náučný chodník končí pri chate na Tŕstí. Zámerom a cieľom iniciátorov bolo a je priblížiť tento horský masív a jeho prírodné bohatstvo širokej turistickej verejnosti. Na vrchol Tŕstia sa dostaneme pohodlným turistickým tempom cca za 2 až 3 hodiny. Ak vychádzame na túru z námestia, vydáme sa po žltej turistickej značke smerom na Muráň. Za železničným mostom žltá značka odbočuje vpravo na poľnú cestu. Pred dolinou sa poľná cesta obracia doľava nahor, popod drôty vysokého napätia, až k zarastenému jarku, kde si všimneme smerový kolík so žltou značkou. Od neho stúpame stále nahor, k Čiernej hore. Asi v polovici strmého svahu Čiernej hory vchádzame vľavo do nej a po pár metroch dosiahneme stanovisko 2.panela náučného chodníka nad studničkou. Tu je možnosť si poriadne vydýchnuť po úvodnom náročnom stúpaní a občerstviť sa jej vodou spod nového upraveného prístrešku.Od studničky už len miernym terénom príjemnou lesnou cestou pokračujeme až na Pasiečky (826 m. n m.). Naskytnú sa nám pekné výhľady na blízke tisovské vŕšky: Kochy, Hradovú, Vysoký vrch, Kozák, Šajbu, Voniacu, či na Muránsku planinu a časť východných Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou.Ďalej pokračujeme mierne stúpajúc starou zvážnicou. Pred vstupom do lesa, v lokalite zvanej Pavlovka, sa nachádza 3.panel náučného chodníka a ponúkajú sa výhľady na južnú a západnú stranu Slovenského rudohoria, s dominujúcou blízkou Ostrou, Hradovou, či majestátnym Klenovským Veprom a Poľanou.Po vstupe do lesa kráčame strmšou zvážnicou až na temeno Tŕstia, kde popri studničke prídeme k pomníku botanika Václava Vraného.O niekoľko metrov za mohylou sa napojíme na červenú značku, známu aj ako Cesta Márie Széchy a prídeme k rázcestiu turistických značiek na Tŕstí.Ak sa z rázcestia vydáme smerom na Kvakov vŕšok po červenej a žltej značke, o malú chvíľu sa ocitneme pri odbočke k turistickej chate. V blízkosti chaty je vonkajšie ohnisko, ktoré sa dá využiť na prípravu jedla (gril, opekanie). Majiteľom chaty je KST Tisovec. Z hrebeňových polian a od chaty sa ponúkajú pekné výhľady na prírodné krásy Muránskej planiny, Nízkych i Vysokých Tatier a preto je táto oblasť Stolických vrchov pre turistiku mimoriadne príťažlivá a zaujímavá.Náučný chodník bol vybudovaný z iniciatívy KST turistického oddielu KOS Rimavská dolina a Komisie podnikateľskej, cestovného ruchu a regionálneho rozvoja pri Mestskom zastupiteľstve v Tisovci. 

Dĺžka trasy: 15.00 km
Prevýšenie: 690 m

14.11.2020 OSTRÔŽKY – LYSEC A TATÁRSKE PIVNICE

Dátum konania: 14.11.2020
Trasa:

Ľuboreč mtz 0:30 / Tatárske pivnice/ - Riečka 1:35 – Lysec rázcestie čtz 0:15 – Lysec 0:15 – Lysec rázcestie 0:45 – Lentvorský mlyn 0:30 – Pražský mlyn 0:30 – Praha
 
Prevýšenie: 716 m
žka: 13,0 km
Čas: 4:30 hod

V Ľuboreči žije niečo len niečo vyše 300 ľudí, ale je to obec, ktorá má turistom čo ponúknuť. Najväčšou atrakciou sú tatárske pivnice. O dátume ich vzniku sa dodnes len polemizuje.

Pôvodne boli tri
„Našou slabinou je priemyselná výroba. Na druhej strane však máme prírodné bohatstvo,“ hovorí starosta Marcel Šupica. Legenda hovorí, že pred vyše 400 rokmi sa v nich ukrývali ľudia pred Tatármi.Nachádzajú sa približne kilometer za obcou, v kopci na pravej strane. V čase tatárskych nájazdov slúžili ako úkryt pre ľudí aj dobytok. Pôvodne boli tri. Jednu zasypalo počas vojny, zrejme pri leteckom útoku. Sú vytesané do pieskovca. Väčšia z nich je dlhá približne desať metrov a široká štyri metre.

Starosta to má zmapované

Menšia má rozmery približne šesť krát štyri metre. V tej menšej je v stene na konci vydlabaný otvor. Starosta sa domnieva, že si sem mohli ľudia ukladať potraviny, no otvor mohol slúžiť aj ako ohnisko.„Pivnice si chodia pozrieť najmä cyklisti. Keďže bývam neďaleko cesty, ktorá k nim vedie, mám to zmapované,“ hovorí starosta. „Zatiaľ o nich vieme málo, archeologický prieskum by mohol bližšie priblížiť ich minulosť,“ dodá.Okrem pivníc má Ľuboreč aj ďalšie kultúrne pamiatky – evanjelický kostol, v ktorom sa nachádzajú zaujímavé fresky a unikátny oltár a múzeum miestnych dejín. Zaujímavý pre turistov je aj vrch Lysec, ktorý leží v nadmorskej výške 716 metrov nad morom. Sú na ňom viditeľné stopy po priepasti.„Povesť hovorí, že naši predkovia tu niečo cez deň postavili a divožienky im to v noci zbúrali,“ hovorí starosta. Túto zaujímavosť si už stihol uvedomiť podnikateľ z Pezinka, ktorý tu buduje penzión.
Novohradská dedinka o ktorej máme najstaršiu správu z roku 1271. Pôvodne patrila rodu Kačičovcov, v roku 1473 patrila Ladislavovi Liberčaimu. Pravdepodobne názov obce pochádza zo spomenutého obdobia. Iný prameň odvodzuje názov obce od „ľúbej reči“, ktorou sa v obci rozprávalo. Medzi neskorších majiteľov patrili ešte rody Zichovcov a Balassovcov, od ktorých majetky odkúpil okolo roku 1840 Koloman Goldperger, ktorého potomkovia bývali v obci až do 50-tych rokov minulého storočia. Z tohto obdobia sa v obci zachovala zemianska kúria, ktorá sa nachádza hneď pri vstupe do obce od Veľkého Krtíša. V rokoch 1562 až 1588 Ľuboreč patrila do sečianskeho tureckého sandžaku a pravdepodobne z tohto obdobia sa zachovali známe Tatárske pivnice v neďalekom lesnom poraste nad obcou. Pivnice sú vykopané v poddajnom pieskovci, kde voľný prístup je možný do oboch z nich. Badateľný je nános pôdy ako aj zvetrávanie pieskovca, ktoré značne zmenšili veľkosť týchto jaskýň. Chýba dôkladný archeologický prieskum, ktorý by vysvetlil viac, napríklad aj o nerozlúštených nápisoch v jednej z nich. V blízkosti Tatárskych pivníc vedie značený turistický chodník, ktorým sa dá pohodlne prísť až k známemu vrchu Lysec, ktorý dominuje ľuborečskému chotáru. V súčasnosti je Ľuboreč rozlohou veľká, počtom obyvateľov však malá obec. Z niekdajšej slávy obce je zachovaný kostol – národná kultúrna pamiatka, ktorá patri Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Jeho najstaršia časť – presbytérium, pochádza už z roku 1310. Viaceré fresky v týchto priestoroch sú z konca 14. storočia a zobrazujú apoštolov, Ježiša Krista ako aj výjavy z Biblie. V lodi kostola sa zachovala len freska Piety. Do kultúrneho fondu je zahrnutý aj oltár z roku 1722 a kazateľnica z roku 1789. Fresky boli zreštaurované v rokoch 2000 až 2004, oltár v rokoch 2004 až 2008. V kostole sa nachádza aj vzácna kamenná schránka na bohoslužobné predmety ako aj dvojité kňazské sedadlo v apside chrámu. V Ľuboreči sa narodili aj iné významné osobnosti ako Ema Goldpergerová – zberateľka ľudových piesní, zvykov, výšiviek a krojov – prvá kustódka a spolupracovníčka Andreja Kmeťa v Matici slovenskej a Slovenskom národnom múzeu. Narodila sa v Ľuboreči v roku 1853, umrela v Martine v roku 1917. Medzi rodákov obce patrí tiež Ján Blahoslav Benedikti – narodil sa v roku 1796 ako syn miestneho evanjelického farára, pôsobil ako kultúrny pracovník, stredoškolský profesor a tiež ako rektor evanjelického lýcea v Kežmarku. Návštevníci sa môžu s osobnosťami obce bližšie zoznámiť v pamätnej izbe Daniela Maróthyho a Eleny Maróthy Šoltésovej a tiež v izbe miestnych dejín. V obci sa dajú vidieť tiež zachované ukážky pôvodnej architektúry obce a jedinečná stavba vodného mlyna. V južnej časti katastra obce sa nachádza pozostatok z druhej svetovej vojny v podobe železo-betónových obranných bunkrov. Rajom pre rybárov je priehrada, ktorá je v blízkosti obce. Rozprestiera sa na rozlohe približne 80 ha. Ponúka možnosti rekreácie, oddychu a rybolovu. Každoročne v jeseni sa tu koná kaprársky maratón, ktorý sa teší čoraz väčšej obľube. Obec je tiež známa ako hubárska oblasť, kde si na svoje prídu predovšetkým milovníci „dubákov“. Vrch Lysec je dominantou južnej časti pohoria Ostrôžky. Ide o starú vyhasnutú sopku, v ktorej vrcholovej časti sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary vulkanického pôvodu i pozostatky pravekého hradiska vo forme okružného valu. Svojho času bol vrchol kopca bez lesného porastu, dnes je kvôli stromom výhľad na Ipeľskú kotlinu až do Maďarska možný iba zo svahov pod vrcholom. Zaujímavosťou miesta je pod vrchom sa nachádzajúca prieskumná banská štôľňa s dĺžkou približne 150 m, v ktorej počas zimných mesiacov prebývajú netopiere a zo zeme vyrastajú zaujímavé ľadové cencúle. Vstupný otvor do štôlne sa nachádza v blízkosti viditeľnej lesnej cesty, avšak oficiálny turistický chodník k nej nevedie. Oblasť pod Lyscom je ozajstným hubárskym rajom. Stará vyhasnutá sopka Lysec patrí k najatraktívnejším miestam pohoria Ostrôžky. V jej vrcholovej časti sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary vulkanického pôvodu i pozostatky pravekého hradiska vo forme okružného valu. Z vrcholu opatreného vrcholovou skrinkou a knihou sa kvôli lesnému porastu nenaskytajú výhľady, na svahoch pod vrcholom sa však niekoľko pekných vyhliadkových miest nájde. Lysec nepatrí k „vychyteným“ turistickým lokalitám, jeho návštevu možno odporúčať predovšetkým milovníkom pokoja a lesného ticha nerušeného zástupmi turistov. 

Dĺžka trasy: 13.00 km
Prevýšenie: 716 m

Strana [ 1 ] [ 2 ]
Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa

( účastníkov)
 
Tipy pre vás
04.04.2020 CÉROVÁ VRCHOVINA – HAJNÁČKA, STEBLOVÁ SKALA

Dátum: 04.04.2020
Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 965 m
Voľných miest: 44

25.04.2020 TRIBEČ,CHKO PONITRIE – DOBROTÍNSKE SKALY A OSELNÝ VRCH

Dátum: 25.04.2020
Dĺžka trasy: 18.00 km
Prevýšenie: 630 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 18. február,
meniny má Jaromír.

Počasive pre Slovensko