Dátum konania: 10.09.2021
Trasa:
1.deň - Kráľova hoľa 1946m
Pusté pole žtz 1:40 – Zadná dolina 1:30 – Martalúzka mtz 1:15 – Kráľova hoľa ztz 0:30 – Snehova jama 0:15 – Kráľova skala 0:30 – Štrafy 0:50 - Telgárt
prevýšenie: 1100 m, dĺžka: 16,0 km, čas: 6:30 hod
Prírodná rezervácia
Martalúzka leží v Národnom parku Nízke Tatry, v blízkosti známej Kráľovej hole. Jej ústrednou dominantou je pôsobivý, krajinársky mimoriadne hodnotný skalný amfiteáter. Okrem tohto amfiteátra možno v lokalite obdivovať vzácne pralesovité porasty, kamenné moria či záružlím lemovanú riečku Hnilec, ktorá sa kľukatí pomedzi skaly, padajúc početnými kaskádami a vytvárajúc drobné viacstupňové vodopády. Rezervácia, ktorá predstavuje zaujímavý prechod od lesov k hôľnemu pásmu, je domovom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov, možno tu zazrieť svišťa, medveďa či rysa ostrovida. Martalúzkou prechádza značkovaný turistický chodník z Pustého Poľa (miestna časť Telgártu) na Kráľovu hoľu.
„Na
Kráľovej holi stojí strom zelený“, znejú slová známej ľudovej piesne. Kto by však na tomto legendárnom vrchu skutočne hľadal stromy, bol by veľmi sklamaný. Namiesto mohutných drevín sa tu totiž do výšin týči rozhlasový a televízny vysielač, ktorému robí spoločnosť meteorologická stanica a stanica horskej služby. Ani tieto stavby však holi neuberajú na pôvabe či obľúbenosti u turistov. Napokon, strhujúci výhľad na Spiš, Liptov, Horehronie či Vysoké Tatry, ktorý je jedným z tunajších najväčších turistických lákadiel, nijakým spôsobom neumenšujú. Ku Kráľovej holi sa (okrem vyššie spomínanej ľudovej piesne) viaže mnoho povestí a legiend z dávnej minulosti. Azda najznámejšou je povesť o veľkej láske, ktorá vzplanula medzi hoľou a vzdialeným tatranským velikánom Kriváňom. Táto láska, ako by sa len málokto nazdával, nezostala nenaplnená. Hory sa síce napriek veľkej snahe nemohli k sebe priblížiť, no zo svojich svahov nechali vytrysknúť dva pramene – Kriváň Biely a Kráľova hoľa Čierny Váh –, ktoré sa spojili a vytvorili najdlhšiu slovenskú rieku Váh. Z historických zaujímavostí vrchu možno spomenúť, že tu v roku 1474 obedoval sám kráľ Matej Korvín, na počesť ktorého sa hoľa nazvala Kráľovou.
2.deň - Borovniak 1268m
Sedlo Besník čtz 1:05 – Prd Čuntavou 0:25 – Pod Ondrejiskom 0:25 – Borovniak 0:20 – Pod Ondrejiskom
0:50 Nižná Záhrada žtz 0:35 – Dobšinská ľadová jaskyňa
prevýšenie: 530 m, dĺžka: 14,5 km, čas: 4:15 hod
Ondrejisko /Borovniak/
Národný park Slovenský raj predstavuje, ako už jeho názov napovedá, jednu z najčarovnejších turistických destinácií našej krajiny. Pôsobivé vyhliadkové miesta vo všeobecnosti považované za súčasť „povinnej výbavy“ každej turisticky obľúbenej prírodnej lokality by sme tu však mohli spočítať na prstoch jednej ruky. Jedným z nich je vrch Borovniak nachádzajúci sa v juhozápadnej časti parku, neďaleko Dobšinskej ľadovej jaskyne. Borovniak je najvyšším vrchom Slovenského raja, keďže bol však dlho turisticky neprístupný, je veľmi málo známy a spája sa s ním viacero nejasností. Niekde sa označuje ako Ondrejisko, inde ako Borovniak, pričom za Ondrejisko je považovaný susedný, o niečo nižší vrchol. Rôznia sa tiež údaje nadmorskej výške vrchu, ktorá by mala byť podľa niektorých 1272, podľa iných iba 1268 m n. m. Nech je to však tak či onak, vrch Borovniak (Ondrejisko) predstavuje ideálne výletné miesto pre tých, ktorým sa už zunovali prechody vlhkými roklinami a tiesňavami a radi by si dopriali prekrásny panoramatický pohľad na Slovenský raj a okolité končiny zhora. Vrchol Borovniaka je dostupný po značenom turistickom chodníku, východiskom túr môže byť napríklad Telgárt, Čuntava či Dobšinská ľadová jaskyňa.
Dobšinská ľadová jaskyňa
V katastri obce Dobšiná, na juhozápadnom okraji Národného parku Slovenský raj, sa nachádza jaskyňa patriaca k najvýznamnejším prírodným výtvorom svojho druhu na celom svete – Dobšinská ľadová jaskyňa. Výnimočnosť tejto jaskyne zapísanej i v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej vysokohorskej oblasti - podzemný ľad sa tu nachádza vo výške iba 920 až 950 m n. m., zatiaľ čo v iných európskych ľadových jaskyniach je to až od cca 1100 m n. m. Strhujúca snehobiela výzdoba v zaľadnených častiach Dobšinskej ľadovej jaskyne siaha neraz až po strop vytvárajúc dojem rozprávkového ľadového kráľovstva. Návštevníka ohromia prekrásne ľadopády, ľadové stalagmity, stĺpy i blyšťavé vrstvy podlahového ľadu. Atraktívna je však i nezaľadnená časť s priestormi ako „Suchý dom“, „Kvapľová pivnica“ či „Peklo“. Historickou zaujímavosťou Dobšinskej ľadovej jaskyne je, že patrí medzi prvé elektricky osvetlené jaskyne na svete. Nemenej zaujímavý je i fakt, že do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť počas celého roka. Neskôr, v 50-tych rokoch tu trénoval známy a úspešný československý krasokorčuliar Karol Divín a rota vojenských rýchlokorčuliarov.
3.deň - Vodopád pod Orlovou
Pohorelá námestie ztz 1:30 – Skalka 0:30 – Na Ohrade 0:10 – Vodopád pod Orlovou žtz 1:10 – Pohorelá námestie
prevýšenie: 51 m, dĺžka:10,0 km, čas: 3:20 hod
Pod majestátnym nízkotatranským vrchom Orlová, neďaleko dedinky Pohorelá, sa ukrýva málo známy a nie príliš navštevovaný vodopád, ktorého oficiálny názov znie prosto Vodopád pod Orlovou. Vari ešte prostejší je jeho rokmi zaužívaný miestny názov – „Tam, de ze skaly voda padá“. Vodopád leží v nadmorskej výške 1165 m n. m. Hoc nepatrí práve k najvyšším (meria iba 5 metrov), vie byť mimoriadne pôsobivý. K Vodopádu pod Orlovou vedie okružný turistický chodník z obce Pohorelá. Z tohto chodníka sa na viacerých miestach naskytajú krásne výhľady na údolie Hrona i na vrcholy Nízkych Tatier a Muránskej planiny.
Dĺžka trasy: 0.00 km