Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Dátum konania: 05.08.2023
Trasa:

Úzka dolina ústie ztz 4:00 cez Klinovaté 1555m, Mládky 1947m, Malý Baranec 2044m – Baranec žtz 1:30 – Žiarske sedlo ztz 1:30 – Pod Smrekom mtz 1:45 – Rázcestie Jamníckej a Račkovej doliny
0:30 – Úzka dolina ústie

prevýšenie: 1475m
dĺžka: 20,5km
čas: 9:30 hod

Baranec je tretím najvyšším vrcholom Západných Tatier a volajú ho aj štítom Liptova. Tvorí samostatný masív mimo hlavného hrebeňa, čo z neho robí neprehliadnuteľný, mimoriadne dominantný vrchol. Vďaka svojej polohe ponúka nádherné kruhové výhľady na Západné, Vysoké a Nízke Tatry, ale aj na Liptovskú kotlinu, či okolité doliny. K najznámejším a najnavštevovanejším vrchom v Západných Tatrách patrí vrch Baranec. Ide o tretí najvyšší vrch menovaného pohoria, čo do mohutnosti a nápadnosti mu však zaiste patrí prvenstvo. Tvoriac výraznú dominantu celého Liptova, býva často označovaný ako „Štít Liptova“. Vrchol Baranca, na ktorom sa nachádza trojmetrový betónový stĺp so smerovými tabuľami je jedným z najlepších rozhľadových bodov nielen v Západných Tatrách, ale na celom Slovensku. Prístup naň je možný po značkovaných turistických chodníkoch zo Ždiarskej či Úzkej doliny. Túra je plná úchvatných prírodných scenérií. Tunajšie svahy si okrem vzácnej vysokohorskej kveteny mimoriadne obľúbili i svište a kamzíky. Šťastnejším sa môže podariť zbadať dokonca orla.

Mládky sú pri pohľade z Liptovskej kotliny výrazný vrch v juhovýchodnej rázsoche Baranca. Majú viac-menej hôľny charakter, ktorý ustupuje bralnatému len v východnej časti masívu. Z Mládok vybieha na juhozápad ďalšia rázsocha. Nie príliš vysoký prevažne hôľnatý vrch Mládky je jednou z dominánt Liptovskej kotliny. Patrí do skupiny Liptovských Tatier, ktorá predstavuje južnú časť Tatier Západných. Samotný vrchol Mládok je veľmi pekným vyhliadkovým bodom, z jeho výšin sa možno kochať úžasným pohľadom do hĺbky Jamníckej doliny, tiež na Liptovskú kotlinu a okolité vrchy Západných Tatier vrátane najvyšších a najznámejších (napríklad Baranec). Vrch Mládky je sprístupnený po značkovaných turistických chodníkoch, východiskom túr do týchto končín je zväčša Úzka dolina či Ústie Račkovej doliny.

Široké a lúčnaté Žiarske sedlo tvoriace záver Žiarskej doliny v Západných Tatrách je vďaka svojej významnej polohe veľmi hojne navštevovaným miestom. Nejde pritom len o medzizastávku na ceste na niektorý z neďalekých turisticky prístupných vrchov ako Baranec, Plačlivé či Hrubý vrch, ale i o pôvabné cieľové miesto. Zo sedla sa návštevníkovi otvára pôsobivá panoráma. Možno odtiaľto obdivovať majestátne hrebene Západných Tatier, Žiarsku i Jamnícku dolinu. V okolí sedla sa v pomerne hojnej miere vyskytujú vzácne tatranské endemity kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský.

Malý Baranec nachádza sa v juhozápadnej rázsoche Baranca 2 185 m medzi Štrbavým a Mládkami (1 945 m). Oba tieto vrcholy sú od Malého Baranca oddelené plytkými a širokými sedlami. Severovýchodné svahy hory klesajú do Jamníckej doliny. Na tejto strane se nachádzajú dva výrazné žľaby pomenované Maseľňa a Repa. Opačné juhozápadné svahy klesajú do záveru Trnovskej
doliny zvaného Studeničky.

Povesť spod Baranca:
Odišiel ktorýsi Vavrišovčan do východných zrázov Baranca nad Jamníckou dolinou ovce pásť. Dlhý čas biedu trel a hľadal lepšiu pastvu. Raz zašiel až pod Volovec a tu zazrie z Jamníckeho plesa akési polonahé devy vystupovať. Boli to vodné panny. Toľko ho k sebe vábili, až podľahol. Keď sa nadránom polomŕtvy doplazil do koliby pod Barancom, neveril vlastným očiam – ovce podojené, syr zakľaganý, v obrúskoch visia čerstvé bochníky....Od tých čias sa mu dobre darilo, žena nestíhala z dediny po syr chodiť a na trhu predávať. Len jej nešlo do hlavy, že chlap akosi chradne a v posteli sa k ničomu nemá. Až stará veštkyňa jej prezradila, že chudák bača každú noc s vodnými pannami prehýri. Napokon ho dáko odkliali a od tých čias ženy nechceli bačov na tie miesta púšťať.
 

Dĺžka trasy: 20.50 km
Prevýšenie: 1475 m

Dátum konania: 19.08.2023
Trasa:

Vrátna žtz 0:45 – chata na Grúni 1:15 - Poludňový Grúň 1460m čtz 0:45 – sedlo za Hromovým 0:45 – Snilovské sedlo cez Chleb 1646m 0:50 – Veľký Kriváň 1709m 0:30 – Snilovské sedlo ztz 1:00 – Vrátna

prevýšenie: 1202m
dĺžka: 14km
čas: 6:45 hod

Poludňový Grúň - rozložitý trávnatý vrch zvaný Poludňový grúň patrí k najznámejším vrchom Malej Fatry. Do veľkej miery za to môže Chata na Grúni, ktorá sa nachádza pod jeho vrcholom, a tiež tunajšie lyžiarske stredisko. Geograficky patrí Poludňový grúň do horského podcelku Krivánska Malá Fatra. Vrchol tohto kopca je prístupný po značkovaných turistických chodníkoch. Najčastejším východiskom túr do tejto oblasti je Vrátna dolina či osada Štefanová. Úsek trasy medzi Chatou na Grúni a vrcholom Poludňového grúňa je veľmi strmý a za nepriaznivého počasia (ľad, blato a pod.) je jeho prechod pomerne náročný. Na tejto trase sa stáva asi najviac úrazov v celej Malej Fatre.

Vrch Chleb je tretím najvyšším vrchom Malej Fatry. Zároveň je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Chleb. Táto rezervácia sa vyznačuje vzácnym rastlinstvom a živočíšstvom, nachádzajú sa tu spoločenstvá chránenej kosodreviny a alpských lúk. Predmetom ochrany je však tiež tunajšia neživá príroda, najmä zaujímavé skalné bralá, rokliny a kamenné moria na severnej strane vrchu, v oblasti tzv. Chlebských kotlov. Vrchol Chlebu je vynikajúcim vyhliadkovým bodom. Pod vrchom sa nachádza Chata pod Chlebom.

V nadmorskej výške 1636m sa týči nenápadný vrch Hromové, ktorý leží na hlavnom hrebeni Krivánskej Malej Fatry. Tento vrch susedí s vrchmi Chleb a Steny. Zaujímavé pre tých, ktorí sa rozhodnú naplánovať si turistiku na tento vrch sú Mojžišove pramene, ktoré pramenia na jeho južnom svahu. Vrch Hromové je súčasťou turisticky atraktívnej hrebeňovky.

Majestátny lúčnatý vrch Veľký Kriváň je najvyšším vrchom Malej Fatry. Práve podľa neho je pomenovaný fatranský horský podcelok Krivánska Malá Fatra. Vrchol Veľkého Kriváňa presahujúci hornú hranicu rozšírenia kosodreviny poskytuje pôsobivý kruhový výhľad. Východiskom túr na Veľký Kriváň je zväčša chata Vrátna. Od tejto chaty sa na vrchol možno dostať po značkovanom turistickom chodníku, komu by sa však nechcelo absolvovať celú túru peši, môže využiť lanovku, ktorá ho vyvezie až do Snilovského sedla. Z tohto sedla je to k vrcholu už iba čo by kameňom dohodil. Vďaka tejto možnosti sa Veľký Kriváň radí k najobľúbenejším a najľahšie dostupným vrchol Malej Fatry. Bez využitia lanovky treba pri výstupe na vrchol prekonať prevýšenie približne 1000 m, teda takmer také, ako pri výstupe zo Štrbského plesa na známejší vysokotatranský Kriváň.

Veľký Kriváň - Dobrácky kráľ Turca, gigantická hradba čnie nad zvlnenými nivami “Turčianskej zahrádky”. Hôľny hrebeň MF, v skutočnosti veľkej a vysokej, vyššej ako susedná VF, prerezal vo dvoje najdlhší slovenský tok Váh. Zarezal sa až do žulového jadra vrchov a oddelil Krivánsku MF od Lúčanskej. Vytvoril malebnú Strečniansku úžinu s ostro modelovaným reliéfom, divokými perejami, vysokánskymi útesmi, na ktorých v stredoveku vyrástli hrady i s malebným Domašínskym meandrom. Krivánskej MF ostala najvyššia časť pohoria, reťaz rozložitých horských velikánov na severnom okraji Turca, od Suchého na jednej strane až po Stoh na druhej strane. Najvyššie sa toto cimburie dvíha v dvojici Kriváňov, z ktorých Veľký Fatranský Kriváň svojim kamenistým temenom o kúsok prečiahol 1700 metrovú hranicu nadmorskej výšky. 

Dĺžka trasy: 14.00 km
Prevýšenie: 1202 m

Dátum konania: 01.09.2023
Trasa:

1.deň

trasa A+ Martinská ferrata a Minčol 1384m

Martin Stráne čtz 1:30 – ferrata nástup 1:30 – Ráztoka mtz 0:40 – Krížava čtz 0:15 – Pod Krížavou 1:00 – sedlo Prašivé 0:15 – Minčol 0:10 – sedlo Prašivé 0:50 – Pod Krížavou 0:10 – Krížava žtz 0:30 – chata Martinské hole

prevýšenie: 1310m
dĺžka: 16,5km
čas: 7:00 hod

Martinské hole -- to nie je len dobrá lyžovačka, ale i dobrodružná turistika. Turistická trasa na Martinské hole je považovaná za jednu z najstarších na Slovensku. Nedávno sa však aj ona zaradila do zoznamu, kde je výstup spestrený zaisteným turistickým chodníkom s názvom Ferrata Horskej Záchrannej Služby.

Ferrata je rozdelená na dva výstupy podľa obtiažnosti. Pre menej zdatných turistov je určený ľahší variant so stupňom obtiažnosti B a pre zdatnejších zas verzia C. Ferratová túra vedie pôsobivou prírodou - je zasadená do kaňonu, ktorý vytvoril Pivovarský potok, ktorý steká spod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry do mesta Martin. Na ferrate HZS si užijete skutočne rôznorodý terén od rokliny cez skalné previsy až po úzke skalné rozsadliny. Zdolávanie náročného terénu vám uľahčia istiace pomôcky v podobe rebríkov, mostíkov, stupačiek, kramlov a špeciálne fixné oceľové laná. Na ferratu HZS si prichystajte odhodlanie, dobrú kondičku a hlavne ferratovú výstroj, bez ktorej vás sem nepustia. Ak ju nemáte nemusíte si ju kupovať ale dá sa pohodlne požičať a v prípade potreby sa dá objednať aj sprievodca. Ferrata HZS nie je prístupná celeročne a treba overiť obdobie uzávery. Ako jedna z mála je prístupná aj pre deti od 10 rokov, ktoré sú istené lanom v sprievode rodičov. Chodník je jednosmerný a cestou späť sa používa iná trasa.

trasa A Minčol 1384m

Martin, sedlo za Hradišťom žtz 1:55 – Dlhá lúka , prameň 0:35 – sedlo Prašivé čtz 0:15 – Minčol 0:10 – sedlo Prašivé 0:50 – Pod Krížavou 0:10 – Krížava žtz 0:30 – chata Martinské hole

prevýšenie: 885m
dĺžka: 10,00km
čas: 4:30 hod

trasa B Minčol 1384m

Chata Martinské hole žtz 0:40 – Krížava čtz 0:15 – Pod Krížavou 1:00 – sedlo Prašivé 0:15 – Minčol 0:10 – sedlo Prašivé 0:50 – Pod Krížavou 0:10 – Krížava žtz 0:30 – chata Martinské hole

prevýšenie:530m
dĺžka: 11,00km
čas: 4hod

Lúčanská Malá Fatra disponuje vynikajúcimi horskými podmienkami, ktoré umožňujú turistom vychutnať si horskú turistiku v každom ročnom období. Najvyšší vrch tejto časti Malej Fatry, Veľká Lúka, je toho perfektným dôkazom. Veľká Lúka je dobre dostupným vrchom, ktorý ponúka viac-menej nenáročnú turistiku, a aj vďaka tomu je turistami hojne navštevovaný. Tento vrch na severe susedí s vrchom Krížava, na juhu je to vrch Vidlica. Neďaleko Veľkej Lúky, smerom na východ, je aj Lyžiarske stredisko Winter Park Martinky. Z vrcholových častí Veľkej Lúky sa vám naskytnú pekné výhľady na ďaleké okolie. Dobre viditeľné sú Strážovské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry i Západné Tatry a Chočské vrchy. Tento tiahly a lúčnatý vrch v centre Lúčanskej Malej je križovatkou viacerých turistických chodníkov, a preto sa sem dostanete naozaj zo všetkých strán. Je len na vás či si vyberiete ľahšiu alebo ťažšiu trasu. Tak či tak, na vás čaká omamne krásna príroda.

Keď sa povie Minčol, nejednému malofatranského turistovi sa zablysne v očiach. Krásne pohorie, ktoré očarí v zime aj v lete. Nepatrí síce k tým najvyšším vrchom v Malej Fatre, no vďaka pestrej krajinnej scenérii ale i terénu, vás určite výstup na Minčol ničím nesklame. Minčol je jedným z tých vrcholov, ktorý síce má pomalšie stúpanie, ale zato dosť vytrvalostné. Trasa väčšinu úseku vedie cez hustý les, a tak vrcholový výhľady budú pre vás skutočným rajom pre oči. Odkryjú sa vám najmä krásne výhľady na mestá Žilinu a Martin, Žilinskú a Turčiansku kotlinu, a tiež Malú a Veľkú Fatru. Za priaznivého počasia dovidieť až na Vysoké Tatry či vysielač Javorina nad Starou Turou. Počas zimy je táto lokalita obľúbená u bežkárov, počas leta ním nepohrdnú ani bežci. Navyše svahy vrchu Minčol sú počas leta porastené lesným ovocím, najmä čučoriedkami, ktoré vám po ceste trochu zaženú hlad. Vrch Minčol je križovatkou viacerých turistických trás.

Dĺžka trasy: 16.50 km
Prevýšenie: 1310 m

Dátum konania: 02.09.2023
Trasa:

2.deň

trasa A hrebeňom na Hnilickú Kýčeru 1218m

Chata Martinské hole žtz 0:40 – Krížava čtz 0:15 – Veľká lúka 0:15 – Vidlica 0:20 – Veterné 1:00 – Horná lúka 1:15 – sedlo Majbíková /Maríková/ 2:00 – Hnilická Kýčera neznačenou, miestnym chodníkom 1:00 – Pod skalou žtz 0:25 – Pivnica 0:45 – Valčianska dolina

prevýšenie: 830m
dĺžka: 21,5km
čas: 8 hod

Hnilická Kýčera (1 218 m ) je dobrým vyhliadkovým bodom na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Pod vrcholom sa nachádza Sedlo pod Hnilickou Kýčerou s prameňom pitnej vody. Keďže sa sedlo nachádza približne v polovici hrebeňa tejto časti Malej Fatry, je vyhľadávaným bivakovacim miestom. Zo sedla vedie červená turistická značka na vrchol. Tento chodník patrí medzi najstaršie v celej Lúčanskej Malej Fatre a hlavne v obdobi dažďov je ťažko schodný. Na východnom svahu pramení Hnilicky potok. Z Turca sa na tento kopec dostanete z Valče.

“Hnilická Kýčera v Lúčanskej Malej Fatre je taká príkra, že ak by bola len o trochu prudšia, museli by ste sa na ňu štverať po rebríku.” takto ju ohováraju zlé jazyky :) Hnilická Kýčera 1218m je vrchol nachádzajúci sa na hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Je situovaná medzi Úplazom a Kopou. Pod vrcholom sa nachádza Sedlo pod Hnilickou Kýčerou s prameňom pitnej vody. Zo Sedla po Hnileckou Kýčerou vedie červená turistická značka na vrchol. Tento chodník patrí medzi najstrmšie výstupy v Malej Fatre. Vrchol slúži aj ako križovatka turistických trás. Vďaka veľkej nadmorskej výške a dobrej polohe, je Hnilická Kýčera aj dobrým vyhliadkovým bodom. Z vrcholu dobre vidieť Rajeckú a Žilinskú dolinu.

trasa B Partizánske zemľanky nad Valčou

Valčianská dolina, ústie žtz 1:15 – Pivnica 0:30 – Pod skalou 0:20 – Partizánske zemľanky 0:25 – Šindelná dolina, ústtie mtz 0:30 – Valčianská dolina, ústie

prevýšenie: 495m
dĺžka: 9km
čas: 3hod

Písal sa marec 1944 a Viliam Žingor sformoval prvú partizánsku skupinu v Turci. Z Pod Strání sa dvanásť mužov premiestnilo do Prieslopskej doliny pri Bystričke, ale po prestrelke partizánov s gardistami odišli v tú istú noc do Valče. Aby sa mali kde ukrývať, Peter Filipovič Kolesnikov 5. apríla založil v Bazovej vo Valčianskej doline záchytný sústreďovací tábor.

Zbehovia, ktorí chceli prejsť k partizánom, museli najprv absolvovať akési výberové konanie. Podľa dohody sa hlásili u polesného Eduarda Schumichrasta vždy po polnoci, zaklopali mu na okno a preukázali sa heslom – opaskom, na ktorom bolo z vnútornej strany vyryté číslo 252. Odtiaľ postúpili do hôr, odhalení špehovia končili bez milosti s guľkou v hlave. Tábor vo Valči pozostával z dvoch väčších drevených bunkrov, ktoré prešli po vojne rekonštrukciami. Dodnes stoja asi pol hodinu pešej chôdze od značky zákaz vjazdu povyše Snowlandu. Po vojne v jednom z nich našli telo neznámeho partizána.Chodníkom naľavo od cesty sa dostanete priamo k bunkrom, cez horu sa dá prejsť do Slovianskej doliny alebo naspäť do Snowlandu.” 

Dĺžka trasy: 21.50 km
Prevýšenie: 830 m

Dátum konania: 03.09.2023
Trasa:

3.deň

Vyšehrad 829m

Jasenovo mtz 0:50 – Žiare čtz 0:20 – Čertova dolina 0:30 – Vyšehrad 0:15 – Pod Vyšehradom ztz 0:35 – Jasenovo

prevýšenie: 390m
dĺžka: 7,5km
čas: 2,5 hod

Hradisko Vyšehrad NPR - Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1973, novelizované v roku 1984. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajších okresoch Martin a Prievidza. Ochrana charakteristického a dominantného vápencového masívu v pohorí Žiar s významným archeologickým náleziskom (hradisko) v prostredí zvyškov prirodzených lesných porastov, najmä bučín. Predmetom ochrany je vápencový masív s lesostepnou vegetáciou a zriedkavými druhmi hmyzu na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. V minulosti bola lokalita oblasťou s výskytom vzácneho a chráneného druhu motýľa Jasoňa červenookého, ktorý je ako jediný z motýľov žijúcich na Slovensku zaradený do zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov. V súčasnosti je snaha o jeho opätovný návrat do lokality. Na vápencovej plošine so zvyškami pôvodných lesov a skalnej vápnomilnej vegetácie je významné archeologické nálezisko. Najstaršie osídlenie z mladšej doby kamennej a mladšej doby bronzovej, stopy po slovanskom osídlení. Nachádza sa v katastri obce Nitrianske Pravno, v častiach Solka a Vyšehradné.

Vyšehrad je príjemnou osemstovkou v hlavnom hrebeni pohoria Žiar, ktorý je medzi turistami pomerne málo známy. Vďaka tomu si tu môžete vychutnať dokonalé ticho a nemusíte sa obávať, že by vás na vrchole očakával zástup turistov. Vrch Vyšehrad je charakteristický svojimi skalnými stenami padajúcimi strmo do doliny, ako aj vrcholovou lúčkou. Výstup na Vyšehrad je jednoduchý a vhodný aj pre rodiny s deťmi. Príjemná vychádzka na Vyšehrad je zakončená prekrásnymi výhľadmi zo samotného vrcholu. Ako na dlani budete mať Veľkú Fatru, Tlstú, Ostrú, časti Turca a Ponitria. Vyšehrad však nie je len atraktívnym turistickým cieľom. Je to aj miesto opradené históriou. V minulosti tu stálo hradisko, ktoré predstavovalo odolnú pevnosť. Hradisko bolo neskôr, v čase ranného stredoveku, prestavané na mohutný drevený hrad, ktorý bol napokon zničený Bratríckymi vojskami.

alt. Rozhľadňa Špičák a hrad Strečno
Rozhľadňa na vrchu Špicák bola postavená na nádhernom vyhliadkovom mieste, nad obcou Strečno. Z tohto skalného brala môžeme pozorovať dokonca až štyri hrady v blízkom okolí Žiliny. Výška vyhliadky je približne 8 metrov. Úplne to však postačuje na to, aby ste mohli sledovať Hrad Strečno, ktorý sa nachádza priamo pod vyhliadkou. Pri dobrej viditeľnosti dovidíme ďalej na Starhrad, Budatínsky hrad a Lietavský hrad, tiež na časť Domašinského meandra, obce Nezbudská Lúčka, Strečno, Varín a mesto Žilina. Z pohorí sa nám ukáže hrebeň Malej Fatry a Strážovské vrchy.

Pod hradom Strečno začína žltá turistická trasa na rozhľadňu Špicák. Cesta je veľmi dobre značená a jednoduchá. Vhodná je aj pre deti alebo psy. Výstup trvá maximálne 40 až 45 minút. Už pár metrov pred koncom je vidieť prvé obrysy rozhľadne. Celá stavba je postavená z dreva o rozmeroch 3,5 m krát 3,5 m a výške 8,2 m. Nachádza sa v nadmorskej výške 620 m. Od začiatku žltej smerovej tabule po vrchol je stúpanie necelých 250 metrov. Rozhľadňa bola definitívne sprístupnená turistom koncom novembra 2017. Vo vnútri drevenej rozhľadne sa nachádza uzavretý priestor s oknom a schodíkmi do vyšších poschodí. Tento priestor je za istých podmienok vhodný na krízové prenocovanie, alebo ako dočasný úkryt pred dažďom či búrkou.

Hrad Strečno z prelomu 13. a 14. storočia je prístupný verejnosti ako konzervovaná ruina. Vznikol pôvodne ako strážny objekt pri ceste do Turca, kde sa vyberalo mýto. Postupne narástol do rozmerov 165 x 61 m. Mohutné viacnásobné opevnenie na západnej a južnej strane – silné múry, veže, bastióny, 4 brány urobili z neho najlepšie opevnený hrad na hornom Považí. V roku 1970 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1995. Najznámejšou historickou osobnosťou, ktorá na hrade žila, je bezpochyby Žofia Bosniaková, manželka Františka Vešeléniho. Pre svoje dobré skutky a pomoc chorým a chudobným bola nazývaná aj Svätica zo Strečna. Zomrela ako 34-ročná v roku 1644. Keď po 45-tich rokoch našli cisárski vojaci jej telo v krypte na hrade, bolo takmer neporušené. V krypte hradu Strečno je umiestnená figurína Žofie po smrti. Táto tvorí súčasť stálej expozície inštalovanej v kaplnke.

Dĺžka trasy: 7.50 km
Prevýšenie: 390 m

Dátum konania: 16.09.2023
Trasa:

Kežmarská Biela voda žtz 1:00 – Šalviový prameň 2:00 - chata pri Zelenom plese 2:00 – Jahňací štít 1:40 – chata pri Zelenom plese 1:40 – Šalviový prameň 0:50 – Kežmarská Biela voda

prevýšenie: 1415m
dĺžka: 21,00km
čas:9:10 hod

Istý horolezec nazval Matterhorn “čarokrásnou hŕbou skál”. Niežeby sa Slavkovský štít podobal dáko na svojho alpského kolegu, skôr naopak, jeho kontúra je zavalitá, trochu ťarbavá, pravý opak neďalekého Lomničáku. Ale keď sa naň vydriapete a rozhliadnete sa navôkol, iste sa presvedčíte: táto hŕba skál je čarokrásna.Nepatrí ani k velikánom Tatier, donedávna bol vraj najvyšším. Počas ničivého zemetrasenia 6.8.1662 sa vraj z končiara vrchu odlúplo voľajákych 300 výškových metrov a skotúľalo do doliny. Čaro Slavkovského štítu spočíva v jeho unikátnej vysunutej polohe, vďaka ktorej je výhľad z neho veľkolepý. Na mieste Slavkovských kyseliek vyrástol koncom 18.storočia Starý Smokovec . V 70.rokoch 19.storočia postavil Uhorský karpatský spolok turistické chaty pod Hrebienkom a pri Slavkovských plieskach. Jedna čoskoro vyhorela a druhú strhla lavína. Maximilián Weitz za pomoci sponzorov upravil chodník na Nos a predľžil ho až na vrchol štítu. Pre lenivejších turistov vybudoval v dolnej časti Štrbavého hrebeňa Slavkovskú vyhliadku – plošinu so železným zábradlím a lavicami a nazval ju Maximiliánka. Od roku 1908 premávala pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok a mala pokračovať až na vrchol štítu. Budapeštiansky ing. E.Torok mal aj stavebné povolenie, ale všetko prekazila prvá svetová vojna. V lete i v zime je čarokrásna hŕba skál nad Starým Smokovcom miestom nádherných výhľadov. Už Fridrich Fuchs roku 1863 v jednom z prvých tlačených sprievodcov po VT napísal: “ Kto chce poznať vysokohorskú prírodu Centrálnych Karpát v jej celosti, teda získať prehľad aj o najvyšších štítoch, a kto sa chce z vtáčej perspektívy potešiť pohľadom na vnútornú stavbu týchto vrchov, kto chce byť účastný veľkolepého divadla, aké predstavuje širokánsky rozhľad a pútavý pohľad z nadoblačnej výšky na bezprostredne blízko ležiace dediny a mestá, urobí najlepšie, keď vystúpi na Slavkovský štít.” Názov Slavkovského štítu patrí medzi najstaršie názvy slovanského pôvodu vo VT. Na štít prešiel z obce, ktorá ho vlastnila – slávskych osadníkov volali Slavkovom. Nachádza sa na juhovýchodnom konci rozľahlej, 6km dlhej vedľajšej rázsochy, vybiehajúcej z hlavného hrebeňa VT z Východnej Vysokej. Vypína sa nad Slavkovskou dolinou a nad Veľkou Studenou dolinou. Do Slavkovskej doliny spadá juhozápadnou stenou a niekoľkými nevýraznými rebrami. Naopak, do Veľkej Studenej doliny spadá labyrintom strmých skalných stien, pilierov a žľabov. Dlhý juhovýchodný Štrbavý hrebeň sa stráca kdesi nad Hrebienkom, z jeho hornej časti vyrastá Slavkovský nos, ktorý obyčajne voláme Nosom, hoci dávno mu s obľubou hovorili Kráľovský nos, lebo ktosi tvrdil, že sa naň vyštveral samotný Matej Korvín. Pri pohľade z Popradu na panorámu VT sa stráca medzi ostatnými vrcholmi susedných štítov. Viac vynikne začiatkom zimy, keď jeho oblé tvary zahalí sneh. Vtedy je zrazu mohutný a krásny. Nie nadarmo ho volajú tatranskou Fudžijamou. 

Dĺžka trasy: 21.00 km
Prevýšenie: 1415 m

Dátum konania: 30.09.2023
Trasa:

1.deň DONOVALY – CHATA NA PLEŠIACH

Donovaly žtz 0:50 – Pri Javore 0:45 – Kalište mtz 0:30 – sedlo Príslop 0:40 – chata na Plešiach

prevýšenie: 360m
dĺžka: 11,5km
čas: 3:00 hod

2.deň CHATA NA PLEŠIACH – PODKONICE

Chata na Plešiach mtz 0:45 – Podkonice

Vrcholec nazvaný Pleše sa nachádza na juhovýchodnej strane Nízkych Tatier neďaleko obce Podkonice, ktorá je od krajského mesta Banská Bystrica vzdialená približne 16 kilometrov.

Kopec Pleše sa pýši takmer tisícovou nadmorskou výškou. Dá sa povedať, že pre turistov sem vedie ľahká až stredne náročná turistická trasa, ktorá stojí zato, vďaka nádherným panoramatickým výhľadom. Zaujímavý pohľad sa naskytá napríklad na Ľupčiansky hrad z druhej strany, famóznu a nezameniteľnú panorámu Krížnej, banskobystrický Panský diel či Prašivú s Chochuľami. Vrchol je naplno využívaný aj v zimných mesiacoch zásluhou lyžiarskeho strediska Podkonice – Pleše, ktoré sa tiež nachádza od Banskej Bystrice v smere na Slovenskú Ľupču a následne Podkonice. Lyžiarsky svah na Plešoch ponúka údajne v celkovej dĺžke až 5172 metrov zjazdoviek v ľahkej a stredne ťažkej obtiažnosti. K dispozícii je aj bežkárska trasa v dĺžke deväť kilometrov, ktorá je rovnako využívaná aj v teplejších mesiacoch, a to rovným dielom turisticky i cyklisticky. Nachádza sa tu bufet, reštaurácia, neplatené parkovisko, sociálne zariadenie i možnosť ubytovania sa na Chate Pleše. 

Dĺžka trasy: 11.50 km
Prevýšenie: 360 m