Vibrama - KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV

Program turistických akcií - KST Vibrama Malachov

Počet zostávajúcich akcií: 10

Strana [ 1 ] [ 2 ]
02.10.2021 VTÁČNIK – VTÁČNIK 1346m

Dátum konania: 02.10.2021
Trasa:

Trasa A:
Kamenec pod Vtáčnikom, chata Končitá NCH na Siahy 1:30 – Siahy mtz 0:40 – Vtáčnik 0:40 – Siahy cez Dolný Kostolík a Jašekovú skalu 0:50 – Horný dom 0:20 - Bystričianská dolina 0:50 – Sekaniny žtz 0:30 – Chata Končitá

prevýšenie: 975m, dĺžka:17,0 km, čas: 6:00 hod

Trasa B:
Kamenec pod Vtáčnikom, chata Končitá NCH na Siahy1:30 – Siahy mtz cez Dolný Kostolík a Jašekovú skalu 0:50 – Horný dom 0:20 - Bystričianská dolina 0:50 – Sekaniny žtz 0:30 – Chata Končitá

prevýšenie: 680m, dĺžka: 12,1 km, čas: 4:30 hod

Vtáčnik – vrch tajných výhľadov, raj vymodelovaný z produktov pekla, lebo pohorie Vtáčnik je pozostatkom stuhnutých lávových prúdov, čo dakedy pred štrnástimi miliónmi rokov vytryskli zo žeravých zemských útrob, sprevádzané oblakmi ohňa a síry, dymu a čierneho sopečného popola. Typickým krajinotvorným prvkom Vtáčnika je zlomový rozpad andezitových hornín, vďaka ktorému vznikli galérie majestatných útesov – Veľký a Malý Grič, Biely Kameň, Buchlov, Žarnov, Hrádok....
Z bralnatých galérií hrebeňovej rázsochy Jaseňovej skaly sa nám otvoria výhľady na zvlnený reliéf vtáčnických chrbtov, prerývaný čiernymi baštami andezitových múrov. Hlboko pod nami, hneď vedľa ústia Bystričianskej doliny, sa rozkladá výrazný skalný útes pod temenom vrcholu Hrádok. Kedysi slúžil ako ochranná bariéra pre hradiská prastarých obyvateľov – ľudí halštatskej kultúry, Keltov, Dákov aj starých Slovanov. Od polovice 20.storočia sa na hladkých stenách tohto stometrového brala usídlili horolezci. Vrcholovú plošinu Vtáčnika obýva komická rodina podivuhodne znetvorených “bonsajov”, zakrpatených stromov skrivených údermi studených vetrov. V bučine sú roztrúsené miniatúrne vydania jedlí, javorov, jaseňov a v najvyšších polohách jarabín. Práve tento zakrpatený prales je jedným z unikátov NPR Vtáčnik, ktorá zaberá temeno vrchu a severné svahy. Malebne zvlnené predhoria hlavného hrebeňa sa pokojne rozlievajú po údolí. Priemyselný labyrint horného Ponitria na jednej a Žiarskej kotliny na druhej strane pohoria je z tejto výšky útulný a neškodný. V galérií kľukatých línií ľahko rozšifrujeme známe vrcholy pohorí – Zobor, Tribeč, Inovec, Rokoš, Malá Magura, Kľak a aj Veľká Fatra. Ako nepriestrelný múr sa na severovýchode rozkladá hrebeň Kremnických vrchov s rozložitou Flochovou a za ním vykúkajú vrcholy Nízkych tatier.
Vrch Vtáčnik je najvyšším vrchom celého rovnomenného pohoria. Vypína sa na pomedzí prievidzského a žarnovického okresu a predstavuje výraznú dominantu šíreho okolia. Vrch pokrývajú husté zmiešané lesy, samotný vrchol ozdobený železným krížom je však čiastočne odlesnený a ponúka ďaleké výhľady na Kremnické, Štiavnické i Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru a celú oblasť hornej Nitry. K lákadlám vrchu, ale i celého pohoria vytvoreného v dávnych dobách sopečnou činnosťou, patria nádherné andezitové skalné útvary. Vrch Vtáčnik a jeho okolie je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie vyznačujúcej sa starými lesnými porastmi miestami priam pralesovitého charakteru. Severovýchodný svah vrchu je mimoriadne bohatý na čučoriedky.

Jaseňová skala - 913 m n. m.
Majestátne zaujímavo tvarované bralo Jaseňová skala leží neďaleko vrchu Vtáčnik v pohorí rovnakého mena. Popod ňu vedie značený turistický chodník, z ktorého sa naskytajú krásne pohľady na tento dávny sopečný výtvor. Na chodníku sa nachádza i niekoľko informačných panelov, ktoré návštevníka oboznamujú s tunajšími prírodnými zaujímavosťami, okrem Jaseňovej skaly napríklad i s prevzácnym 250-ročným bukom, ktorý leží na trase hneď pod bralom. Tento buk nie je jediným starým stromom v oblasti, naopak. Tunajší hvozd je plný podobných drevín, vďaka čomu má miestami temer pralesovitý ráz. Z turistickej značky vedúcej pod skalou možno odbočiť po neznačenom chodníku až na vrchol brala, z ktorého sa naskytajú obmedzené výhľady na okolité vrchy, napríklad na Buchlov či Kláštorskú skalu. Východiskom túr k Jaseňovej skale je najmä obec Bystričany či obec Kamenec pod Vtáčnikom.

Hrádok pod Vtáčnikom
Z divokej Bystričianskej doliny rozprestierajúcej sa v pohorí Vtáčnik, neďaleko obcí Bystričany a Kamenec pod Vtáčnikom, vystupuje ohromná, asi pol kilometra dlhá a asi 100 metrov vysoká skalná stena vrchu Hrádok. Stena je tvorená andezitom a je na nej badať charakteristická, veľmi zaujímavá odlučnosť tejto sopečnej horniny. V lokalite Hrádok sa kedysi andezit i ťažil. Dnes ju využívajú predovšetkým skalolezci, ktorí tu majú vybudovaných mnoho lezeckých trás. Hrádok je po Tatrách druhou najväčšou lezeckou oblasťou na Slovensku. Zaujímavý je však i pre odvážnejších turistov. Na vrchol skaliska považovaného mimochodom v minulosti za jedno z najkrajších v Československu, totiž vedie zaistená cesta s rebríkmi a reťazami. Výstup je adrenalínový ale veľmi pekný. Z vrcholu, na ktorom sa už v pravekých dobách rozprestieralo pohanské hradisko, sa naskytá nádherný výhľad do Bystričianskej doliny.

Dĺžka trasy: 17.00 km
Prevýšenie: 975 m

23.10.2021 OSTRÔŽKY - LYSEC 717m A TATÁRSKE PIVNICE

Dátum konania: 23.10.2021
Trasa:

Ľuboreč mtz 0:30 / Tatárske pivnice/ - Riečka 1:35 – Lysec rázcestie čtz 0:15 – Lysec 0:15 – Lysec rázcestie 0:45 – Lentvorský mlyn 0:30 – Pražský mlyn 0:30 - Praha

prevýšenie: 716 m, dĺžka: 13,0 km, čas: 4:30 hod

V Ľuboreči žije niečo len niečo vyše 300 ľudí, ale je to obec, ktorá má turistom čo ponúknuť. Najväčšou atrakciou sú tatárske pivnice. O dátume ich vzniku sa dodnes len polemizuje.
Pôvodne boli tri, legenda hovorí, že pred vyše 400 rokmi sa v nich ukrývali ľudia pred Tatármi. Nachádzajú sa približne kilometer za obcou, v kopci na pravej strane. V čase tatárskych nájazdov slúžili ako úkryt pre ľudí aj dobytok. Pôvodne boli tri. Jednu zasypalo počas vojny, zrejme pri leteckom útoku. Sú vytesané do pieskovca. Väčšia z nich je dlhá približne desať metrov a široká štyri metre.
Menšia má rozmery približne šesť krát štyri metre. V tej menšej je v stene na konci vydlabaný otvor, ľudia si sem mohli ukladať potraviny, no otvor mohol slúžiť aj ako ohnisko. Zatiaľ o nich vieme málo, archeologický prieskum by mohol bližšie priblížiť ich minulosť. Okrem pivníc má Ľuboreč aj ďalšie kultúrne pamiatky – evanjelický kostol, v ktorom sa nachádzajú zaujímavé fresky a unikátny oltár a múzeum miestnych dejín. Zaujímavý pre turistov je aj vrch Lysec, ktorý leží v nadmorskej výške 716 metrov nad morom. Sú na ňom viditeľné stopy po priepasti. Povesť hovorí, že naši predkovia tu niečo cez deň postavili a divožienky im to v noci zbúrali.
Novohradská dedinka o ktorej máme najstaršiu správu z roku 1271. Pôvodne patrila rodu Kačičovcov, v roku 1473 patrila Ladislavovi Liberčaimu. Pravdepodobne názov obce pochádza zo spomenutého obdobia. Iný prameň odvodzuje názov obce od „ľúbej reči“, ktorou sa v obci rozprávalo. Medzi neskorších majiteľov patrili ešte rody Zichovcov a Balassovcov, od ktorých majetky odkúpil okolo roku 1840 Koloman Goldperger, ktorého potomkovia bývali v obci až do 50-tych rokov minulého storočia. Z tohto obdobia sa v obci zachovala zemianska kúria, ktorá sa nachádza hneď pri vstupe do obce od Veľkého Krtíša. V rokoch 1562 až 1588 Ľuboreč patrila do sečianskeho tureckého sandžaku a pravdepodobne z tohto obdobia sa zachovali známe Tatárske pivnice v neďalekom lesnom poraste nad obcou. Pivnice sú vykopané v poddajnom pieskovci, kde voľný prístup je možný do oboch z nich. Badateľný je nános pôdy ako aj zvetrávanie pieskovca, ktoré značne zmenšili veľkosť týchto jaskýň. Chýba dôkladný archeologický prieskum, ktorý by vysvetlil viac, napríklad aj o nerozlúštených nápisoch v jednej z nich. V blízkosti Tatárskych pivníc vedie značený turistický chodník, ktorým sa dá pohodlne prísť až k známemu vrchu Lysec, ktorý dominuje ľuborečskému chotáru.

Dĺžka trasy: 13.00 km
Prevýšenie: 716 m

13.11.2021 VEĽKÁ FATRA – TEPLICKÉ SERPENTÍNY, KATOVA SKALA A HRAD SKLABIŇA

Dátum konania: 13.11.2021
Trasa:

Turčianska Štiavnička Teplické serpentíny – Kríž 1:10 čtz – Katova skala 1:00 – Sklabinský Podzámok a hrad Sklabiňa

Teplické serpentíny
Lesy Turčianskej Štiavničky, viesky situovanej na úpätí Veľkej Fatry neďaleko mesta Martin, ukrývajú krásnu a nesmierne zaujímavú lokalitu, ktorá bola v roku 2008 zaradená medzi „sedem divov Turca“ – tzv. Teplické serpentíny. Teplické serpentíny predstavujú sústavu menších horských jazierok prepojených vodnými kanálikmi. Ide o dômyselný historický systém prívodu vody do obce, najmä kaštieľa a kaštieľskeho parku, ktorý v rokoch 1870 – 1875 vybudoval gróf Révay. Voda tečie cez hustý les umelo vybudovanými serpentínovými korytami, drevenými žľabmi a skalami. Na niektorých miestach sa neustálym prietokom vytvorili pôsobivé travertínové útvary – kopy, kaskády, terasy... Súčasťou lokality je i vyhliadka, z ktorej vidno celú Turčiansku Štiavničku, niektoré susedné obce a za dobrej viditeľnosti i vrcholy Malej Fatry. Orientáciu vo výhľade uľahčuje umelecky spracovaná drevená vyhliadková tabuľa s podrobným popisom panorámy.
Teplické serpentíny sú turisticky veľmi príťažlivým miestom. Hustý les, horské jazierka a zurčiaca voda vytvárajú spoločne s faktom, že ide o pomerne málo známe a navštevované miesto, skutočnú oázu pokoja.

Katova skala je impozantný skalný útvar nachádzajúci sa neďaleko Sklabinského hradu v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra. Svoj názov vraj získala preto, že z nej v časoch dávno minulých zhadzovali odsúdencov a iných nepohodlných ľudí. Skala je bohatá na krasové útvary, nachádza sa tu 9 jaskýň s dĺžkou 5 – 61 m. Najjednoduchší prístup k útvaru je z obce Sklabinský Podzámok. Návštevu skaly možno vrelo odporučiť predovšetkým nezadaným mladým mužom, v jej útrobách totiž podľa povesti dlie krásna dievčina. Pannu vraj zaklial istý ukrutný sklabinský hradný pán, pretože sa zaňho odmietla vydať. Čakajúc v podzemí na svojho vysloboditeľa, môže údajne raz sto rokov vysloviť jedno slovo. Ak teda návštevník čistého srdca a mužského pohlavia začuje v blízkosti skaly tichučké „Vysloboď“, vie, koľká bije.

Sklabinský hrad

Na nevysokom fatranskom návrší nad obcou Sklabinský Podzámok sa týči zrúcanina Sklabinského hradu, najväčšieho a najzachovalejšieho z turčianskych hradov. História tejto pevnosti siaha až do 13. storočia. Hrad vlastnil významný uhorský rod Révayovcov, ktorý si v predhradí vystaval pohodlný kaštieľ. Tento kaštieľ bol dlhé roky sídlom Turčianskej stolice. Obývateľný bol až do roku 1944, kedy ho v rámci partizánskych bojov vypálili Nemci. Zrúcanina Sklabinského hradu je dnes vyhľadávaným miestom oddychu a rekreácie. Spravuje ju občianske združenie Donjon, ktoré návštevníkom ponúka prehliadku areálu so sprievodcom a organizuje i najrôznejšie kultúrne podujatia.

Dĺžka trasy: 0.00 km

Strana [ 1 ] [ 2 ]
Prihlásenie
Meno:
Heslo:
Ak ešte nemáte svoje meno a heslo, zaregistrujte sa TU.
Anketa

( účastníkov)
 
Tipy pre vás
15.05.2021 SÚĽOVSKÉ SKALY – HLBOCKÝ VODOPÁD, HRIČOVSKÝ HRAD

Dátum: 15.05.2021
Dĺžka trasy: 16.00 km
Prevýšenie: 800 m
Voľných miest: 33

05.06.2021 MALÁ FATRA – STOH 1607m

Dátum: 05.06.2021
Dĺžka trasy: 16.50 km
Prevýšenie: 1320 m
Voľných miest: 45

Tipy pre nás
Tipy pre nás
Meniny

Dnes je 6. máj,
meniny má Hermína.

Počasive pre Slovensko